Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Exoplanéta obieha Barnardovu hviezdu, ktorá sa podľa ďalekohľadu VLT v Čile nachádza necelých šesť svetelných rokov od Slnka.
Autor TASR
Madrid 1. októbra (TASR) – Astronómovia pri jednej z najbližších hviezd objavili malú exoplanétu menšiu ako Zem, je však príliš horúca na to, aby na nej mohol existovať život tak, ako ho poznáme, vyhlásili v utorok vedci. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.
Exoplanéta obieha Barnardovu hviezdu, ktorá sa podľa ďalekohľadu VLT v Čile nachádza necelých šesť svetelných rokov od Slnka. Táto hviezda je štvrtou najbližšou hviezdou od Slnka, prvé tri priečky tohto rebríčka patria hviezdam zo sústavy Proxima Centauri.
Astronómovia pátrali po hviezdach s planétami obiehajúcimi v obývateľnej zóne umožňujúcej existenciu kvapalnej vody na povrchu planét, ktorá je podľa vedcov nevyhnutnou podmienkou existencie mimozemského života.
Novoobjavená planéta pomenovaná Barnard b však v obývateľnej zóne neobieha, nachádza sa výrazne bližšie. Okolo svojej materskej hviezdy, červeného trpaslíka, obieha 20-krát bližšie než planéta Merkúr okolo Slnka. Teplota na povrchu planéty dosahuje približne 125 stupňov Celzia, uvádza štúdia popisujúca nový objav zverejnená vo vedeckom žurnále Astronomy and Astrophysics.
"Barnard b je jedna z najľahších známych exoplanét a jedna z mála s hmotnosťou nižšou ako Zem. Hoci je teplota hviezdy o 2500 stupňov Celzia nižšia ako teplota Slnka, (na povrchu planéty) je príliš teplo na to, aby tam mohla existovať tekutá voda," vyhlásil hlavný autor štúdie Jonay González Hernández zo španielskeho Instituto de Astrofísica de Canarias.
Výsledky štúdie naznačujú, že okolo Barnardovej hviezdy by mohli obiehať ďalšie tri exoplanéty, na potvrdenie ich existencie je však potrebný ďalší výskum.
Objav exoplanéty Barnard b spolu s objavom dvoch exoplanét obiehajúcich Proximu Centauri je dôkazom, že naše bezprostredné okolie prekypuje exoplanétami s nízkou hmotnosťou, tvrdí spoluautor štúdie Alejandro Suárez Mascareo.
Hviezdy z kategórie červených trpaslíkov sú výrazne chladnejšie než ostatné hviezdy, zároveň sú však najbežnejším typom hviezd v našej Galaxii – podľa servera Space.com tu tvoria približne dve tretiny hviezd.
Jedným zo spôsobov, ktorým astronómovia detegujú exoplanéty, je ich prechod popred materskú hviezdu. Využívajú pri tom drobný pokles jasnosti hviezdy. Nevýhodou tejto metódy je, že Zem, planéta a jej materská hviezda sa musia nachádzať v jednej rovine.
Od roku 1990 sa vedcom už rôznymi spôsobmi podarilo objaviť približne 5700 exoplanét, no iba niekoľko z nich sa nachádzalo v obývateľnej oblasti svojich hviezd.
Exoplanéta obieha Barnardovu hviezdu, ktorá sa podľa ďalekohľadu VLT v Čile nachádza necelých šesť svetelných rokov od Slnka. Táto hviezda je štvrtou najbližšou hviezdou od Slnka, prvé tri priečky tohto rebríčka patria hviezdam zo sústavy Proxima Centauri.
Astronómovia pátrali po hviezdach s planétami obiehajúcimi v obývateľnej zóne umožňujúcej existenciu kvapalnej vody na povrchu planét, ktorá je podľa vedcov nevyhnutnou podmienkou existencie mimozemského života.
Novoobjavená planéta pomenovaná Barnard b však v obývateľnej zóne neobieha, nachádza sa výrazne bližšie. Okolo svojej materskej hviezdy, červeného trpaslíka, obieha 20-krát bližšie než planéta Merkúr okolo Slnka. Teplota na povrchu planéty dosahuje približne 125 stupňov Celzia, uvádza štúdia popisujúca nový objav zverejnená vo vedeckom žurnále Astronomy and Astrophysics.
"Barnard b je jedna z najľahších známych exoplanét a jedna z mála s hmotnosťou nižšou ako Zem. Hoci je teplota hviezdy o 2500 stupňov Celzia nižšia ako teplota Slnka, (na povrchu planéty) je príliš teplo na to, aby tam mohla existovať tekutá voda," vyhlásil hlavný autor štúdie Jonay González Hernández zo španielskeho Instituto de Astrofísica de Canarias.
Výsledky štúdie naznačujú, že okolo Barnardovej hviezdy by mohli obiehať ďalšie tri exoplanéty, na potvrdenie ich existencie je však potrebný ďalší výskum.
Objav exoplanéty Barnard b spolu s objavom dvoch exoplanét obiehajúcich Proximu Centauri je dôkazom, že naše bezprostredné okolie prekypuje exoplanétami s nízkou hmotnosťou, tvrdí spoluautor štúdie Alejandro Suárez Mascareo.
Hviezdy z kategórie červených trpaslíkov sú výrazne chladnejšie než ostatné hviezdy, zároveň sú však najbežnejším typom hviezd v našej Galaxii – podľa servera Space.com tu tvoria približne dve tretiny hviezd.
Jedným zo spôsobov, ktorým astronómovia detegujú exoplanéty, je ich prechod popred materskú hviezdu. Využívajú pri tom drobný pokles jasnosti hviezdy. Nevýhodou tejto metódy je, že Zem, planéta a jej materská hviezda sa musia nachádzať v jednej rovine.
Od roku 1990 sa vedcom už rôznymi spôsobmi podarilo objaviť približne 5700 exoplanét, no iba niekoľko z nich sa nachádzalo v obývateľnej oblasti svojich hviezd.
