Tokio/Santiago 7. septembra (TASR) – Astronómovia spozorovali spájanie dvoch galaxií vzdialených 12,8 miliardy svetelných rokov. Ich charakteristiky naznačujú, že spojenie vytvorí jeden z najjasnejších objektov vo vesmíre – tzv. kolosálnu galaxiu, uvádza nová štúdia. TASR informuje na základe správy žurnálu The Astrophysical Journal a portálu Phys.org.

Kvazary (kvázihviezdne rádiové zdroje) sú jasné objekty z počiatkov vesmíru. Energiu čerpajú z hmoty pohlcovanej supermasívnymi čiernymi dierami uprostred galaxií. Po prvý raz boli identifikované v 50. rokoch ako zdroje rádiových vĺn neznámeho pôvodu. Neskôr po ich identifikácii na fotografiách vo viditeľnom spektre pripomínali mdlé svetelné body podobné hviezdam.

Najprijímanejšia teória ich vzniku tvrdí, že kvazarová aktivita vzniká pri spájaní dvoch galaxií obsahujúcich veľké množstvo plynu. Vzájomné gravitačné pôsobenie galaxií naženie do jednej alebo oboch čiernych dier hmotu, tie ju pohltia a vznikne kvazarová aktivita.

Medzinárodný tím vedcov vedený Takuma Izumim sa rozhodol túto teóriu overiť – rádioteleskopom ALMA v čilskej púšti Atacama skúmal najstaršiu známu dvojicu vzájomne blízkych kvazarov.

Kvazary na snímkach teleskopu Subaru objavil Jošiki Macuoka z japonskej Univerzity v Ehime. Premietajú sa do súhvezdia Panny a vznikli iba 900 miliónov rokov po vzniku vesmíru.

Mdlé svetlo oboch kvazarov dokazuje, že sú ešte v počiatočnej fáze svojho vývoja. Vedci rádioteleskopom ALMA zmapovali ich domovské galaxie a zistili, že ich spája "most" z plynu a prachu, ktorý dokazuje, že sa spájajú.

Vedci rádioteleskopom ALMA zmerali aj množstvo plynu umožňujúceho vznik nových hviezd. Obe galaxie ho podľa výsledkov meraní obsahujú obrovské množstvo, v novej a väčšej galaxii bude zrejme prebiehať aj rapídna tvorba nových hviezd.

Vedci očakávajú, že kombinácia oboch vlastností vytvorí jeden z najjasnejších objektov vo vesmíre – tzv. kolosálnu galaxiu.

Výsledky štúdie sú podľa vedcov dôležité pre pochopenie vývoja galaxií a čiernych dier v počiatkoch vesmíru.