Bratislava 12. augusta (TASR) – Ak by sa v súčasnosti uplatňovali na budúcich kozmonautov tie požiadavky, aké sa kládli na nás, prakticky nikto by neprešiel konkurzom. V prvom rade sa to týka fyzickej prípravy. Konštatoval to kozmonaut Alexej Archipovič Leonov (82), ktorý nedávno po 50 rokoch na dva dni znova pricestoval do Bratislavy.

V čase priekopníkov vesmírnych letov človek, ktorý sa chcel stať kozmonautom, musel byť pilotom stíhacieho lietadla a mať vek do 30 rokov. Navyše od uchádzača o profesiu kozmonauta sa vyžadovalo, aby lietal na najnovších stíhačkách a za každých podmienok. Uchádzač musel mať dobrý zrak, zdravé zuby, zdravý srdcovo-cievny systém a výbornú teoretickú prípravu, zdôraznil Leonov.

"Ak by sa v súčasnosti uplatňovali tie požiadavky na budúcich kozmonautov, aké sa kládli na nás, prakticky by nikto neprešiel konkurzom. V prvom rade sa to týka fyzickej prípravy," pokračoval kozmonaut, ktorý v marci 1965 ako prvý človek vystúpil do otvoreného vesmíru. "V súčasnosti už lietajú aj kozmonauti s okuliarmi, zuby môže mať opravované. Keď sme sa stali veliteľmi prípravy, sami sme znížili požiadavky na fyzickú prípravu. Intelektuálne požiadavky sme neznížili," podčiarkol.

Príprava kozmonautov spočíva aj v tom, že každý deň sa učia cudzí jazyk niekoľko hodín.

"Keď prišli do strediska prípravy kozmonauti (Vladimír, prvý česko-slovenský kozmonaut) Remek či Ivan Bella, začali sa učiť ruský jazyk. Keď som sa pripravoval na program Sojuz-Apollo, povedali mi, že za 2,5 roka musím ovládať techniku a anglický jazyk. Američanom povedali, že každý z nich musí poznať ruskú vesmírnu loď a ruský jazyk. Popritom sa človek musel pripravovať aj fyzicky, ovládať techniku, program a prístroje, sumarizoval. "Je to zložitá univerzita,“ dodal.