Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Svetovú sieť biosférických rezervácií v súčasnosti tvorí 686 území v 122 krajinách sveta.
Autor TASR
Banská Bystrica 12. augusta (TASR) – Trojica slovenských biosférických rezervácií - Slovenský Kras, Východné Karpaty a Tatry spĺňajú stanovené kritéria pre biosférické rezervácie. Konštatovala to predsedníčka Slovenského výboru programu UNESCO Človek a biosféra (ICC MAB) Vladimíra Fabríciusová po nedávnom 30. zasadnutí Medzinárodnej koordinačnej rady programu, ktoré sa konalo v indonézskom Palembangu. Slovensko je už tretí rok členom tohto orgánu.
Jedným z bodov rokovania bola aj implementácia procesu excelentnosti a zlepšovania Svetovej siete biosférických rezervácií (BR). V rámci tohto procesu boli hodnotené tri slovenské biosférické rezervácie - Slovenský Kras, Východné Karpaty a Tatry.
„Biosférické rezervácie, podobne ako lokality svetového dedičstva, sú medzinárodne významné územia, ktoré vyhlasuje UNESCO. Tieto tri územia prechádzali procesom hodnotenia už niekoľko rokov a boli konfrontované s viacerými kritickými výhradami zo strany ICC MAB. Postupne sme pracovali na odstraňovaní kľúčových problémov. Dlhoročné úsilie nebolo zbytočné a hodnotenie bolo uzavreté pozitívne s konštatovaním, že tieto územia v súčasnosti spĺňajú stanovené kritéria pre biosférické rezervácie“, uviedla Fabríciusová. „Nadviazali tak na úspechy Biosférickej rezervácie Poľana, ktorá bola v roku 2017 ocenená za najlepší manažment BR na svete prestížnou Cenou Michela Batissa“, dodala.
Biosférické rezervácie ostávajú aj naďalej pod drobnohľadom ICC MAB, ktorá bude pozorne sledovať, ako sú integrované do národných, regionálnych aj lokálnych stratégií a plánov a či sa v nich realizujú programy a projekty, ktoré podporujú udržateľný rozvoj, ochranu biodiverzity, a tak prispievajú k implementácii cieľov udržateľného rozvoja, známych ako Agenda 2030. Podľa Fabríciusovej sa to nezaobíde bez podpory úsilia mnohých subjektov a jednotlivcov, ktorí venujú čas a energiu tomu, aby takéto medzinárodne významné územia boli v Slovenskej republike zachované.
„Človek a biosféra“ predstavuje jeden z najvýznamnejších medzivládnych vedeckých programov UNESCO. Bol založený v roku 1971. Program MAB v sebe spája poznatky prírodných a spoločenských vied. V praxi sa program MAB realizuje prostredníctvom Svetovej siete biosférických rezervácií, ktoré sú medzinárodne uznávané ako modelové územia pre aplikáciu interdisciplinárnych prístupov k pochopeniu a riadeniu zmien v sociálnych a ekologických systémoch a ich interakcii, vrátane prevencie konfliktov a ochrany biodiverzity.
Svetovú sieť biosférických rezervácií v súčasnosti tvorí 686 území v 122 krajinách sveta. Z tohto počtu 20 biosférických rezervácií je cezhraničných. Na Slovensku sú štyri biosférické rezervácie, z ktorých dve sú oficiálne uznané ako cezhraničné biosférické rezervácie, pričom Biosférická rezervácia Východné Karpaty sa v roku 1998 stala prvou trilaterálnou biosférickou rezerváciou na svete.
Jedným z bodov rokovania bola aj implementácia procesu excelentnosti a zlepšovania Svetovej siete biosférických rezervácií (BR). V rámci tohto procesu boli hodnotené tri slovenské biosférické rezervácie - Slovenský Kras, Východné Karpaty a Tatry.
„Biosférické rezervácie, podobne ako lokality svetového dedičstva, sú medzinárodne významné územia, ktoré vyhlasuje UNESCO. Tieto tri územia prechádzali procesom hodnotenia už niekoľko rokov a boli konfrontované s viacerými kritickými výhradami zo strany ICC MAB. Postupne sme pracovali na odstraňovaní kľúčových problémov. Dlhoročné úsilie nebolo zbytočné a hodnotenie bolo uzavreté pozitívne s konštatovaním, že tieto územia v súčasnosti spĺňajú stanovené kritéria pre biosférické rezervácie“, uviedla Fabríciusová. „Nadviazali tak na úspechy Biosférickej rezervácie Poľana, ktorá bola v roku 2017 ocenená za najlepší manažment BR na svete prestížnou Cenou Michela Batissa“, dodala.
Biosférické rezervácie ostávajú aj naďalej pod drobnohľadom ICC MAB, ktorá bude pozorne sledovať, ako sú integrované do národných, regionálnych aj lokálnych stratégií a plánov a či sa v nich realizujú programy a projekty, ktoré podporujú udržateľný rozvoj, ochranu biodiverzity, a tak prispievajú k implementácii cieľov udržateľného rozvoja, známych ako Agenda 2030. Podľa Fabríciusovej sa to nezaobíde bez podpory úsilia mnohých subjektov a jednotlivcov, ktorí venujú čas a energiu tomu, aby takéto medzinárodne významné územia boli v Slovenskej republike zachované.
„Človek a biosféra“ predstavuje jeden z najvýznamnejších medzivládnych vedeckých programov UNESCO. Bol založený v roku 1971. Program MAB v sebe spája poznatky prírodných a spoločenských vied. V praxi sa program MAB realizuje prostredníctvom Svetovej siete biosférických rezervácií, ktoré sú medzinárodne uznávané ako modelové územia pre aplikáciu interdisciplinárnych prístupov k pochopeniu a riadeniu zmien v sociálnych a ekologických systémoch a ich interakcii, vrátane prevencie konfliktov a ochrany biodiverzity.
Svetovú sieť biosférických rezervácií v súčasnosti tvorí 686 území v 122 krajinách sveta. Z tohto počtu 20 biosférických rezervácií je cezhraničných. Na Slovensku sú štyri biosférické rezervácie, z ktorých dve sú oficiálne uznané ako cezhraničné biosférické rezervácie, pričom Biosférická rezervácia Východné Karpaty sa v roku 1998 stala prvou trilaterálnou biosférickou rezerváciou na svete.
