Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Hlavným účelom hvezdárne bolo určovanie zemepisnej dĺžky, s ktorou mali námorníci, na rozdiel od zemepisnej šírky, problém.
Autor TASR
Londýn/Bratislava 10. augusta (TASR) – Základný kameň Kráľovského greenwichského observatória (Royal Observatory Greenwich) - Greenwichskej hvezdárne v Londýne v Anglicku položili 10. augusta pred 340 rokmi.
Hlavným účelom hvezdárne bolo určovanie zemepisnej dĺžky, s ktorou mali námorníci, na rozdiel od zemepisnej šírky, problém. Jej výstavbu odobril anglický kráľ Karol II., pričom išlo o vôbec prvú účelovú budovu v Anglicku, ktorá mala slúžiť vede.
Počiatky histórie observatória sú pevne spojené s potrebami námornej navigácie a časomiery. Časté stroskotania lodí Jeho Veličenstva behom ďalekých objavných či obchodných ciest boli veľkým problémom, ktorého riešenie spočívalo v určení zemepisnej dĺžky prostredníctvom sledovania pohybu Mesiaca. Vtedajší anglický panovník Karol II. Stuart preto nariadil zriadenie hvezdárne. S jej výstavbou v londýnskej mestskej časti Greenwich začali v auguste roku 1675. Vedením Kráľovského greenwichského observatória poveril kráľ Johna Flamsteeda, ktorý sa stal jeho riaditeľom a zároveň prvým kráľovským astronautom. Jeho úlohou bolo vytvárať čo najpresnejšie mapy oblohy, tabuľky polôh nebeských telies a astronomické pomôcky, ktoré by priviedli k dokonalosti "umenie navigácie". Stavbu hvezdárne, ktorá vtedy stála 520 libier, navrhol najslávnejší anglický architekt svojej doby Sir Christopher Wren.
Význam Greenwichskej hvezdárne ešte vzrástol koncom 19. storočia, kedy pod vplyvom rozvoja dopravy prišlo k potrebe zjednotenia merania času. V minulosti malo takmer každé miesto na Zemi svoj vlastný čas. V roku 1884 však 41 delegátov z 25 krajín sveta uzavrelo dohodu, že svetový čas sa bude merať podľa tzv. nultého poludníka prechádzajúceho cez Greenwichskú hvezdáreň. Svet sa tak rozdelil na 24 časových pásiem. Na mieste Greenwichského poludníka je možné stáť jednou nohou na západnej a zároveň druhou na východnej pologuli.
V časoch svojho vzniku stálo observatórium dostatočne ďaleko od Londýna. S rastom metropoly a pre zlé pozorovacie podmienky však nemohlo ďalej plniť svoju úlohu. V roku 1957 ho preto preložili do zámku Herstmonceux v Sussexe, v roku 1990 opäť presunuli do univerzitného mesta Cambridge, kde bola hvezdáreň o osem rokov neskôr zrušená. V súčasnosti Kráľovské greenwichské observatórium stojí na pôvodnom mieste a slúži ako múzeum a stredisko pre popularizáciu vedy.
Hlavným účelom hvezdárne bolo určovanie zemepisnej dĺžky, s ktorou mali námorníci, na rozdiel od zemepisnej šírky, problém. Jej výstavbu odobril anglický kráľ Karol II., pričom išlo o vôbec prvú účelovú budovu v Anglicku, ktorá mala slúžiť vede.
Počiatky histórie observatória sú pevne spojené s potrebami námornej navigácie a časomiery. Časté stroskotania lodí Jeho Veličenstva behom ďalekých objavných či obchodných ciest boli veľkým problémom, ktorého riešenie spočívalo v určení zemepisnej dĺžky prostredníctvom sledovania pohybu Mesiaca. Vtedajší anglický panovník Karol II. Stuart preto nariadil zriadenie hvezdárne. S jej výstavbou v londýnskej mestskej časti Greenwich začali v auguste roku 1675. Vedením Kráľovského greenwichského observatória poveril kráľ Johna Flamsteeda, ktorý sa stal jeho riaditeľom a zároveň prvým kráľovským astronautom. Jeho úlohou bolo vytvárať čo najpresnejšie mapy oblohy, tabuľky polôh nebeských telies a astronomické pomôcky, ktoré by priviedli k dokonalosti "umenie navigácie". Stavbu hvezdárne, ktorá vtedy stála 520 libier, navrhol najslávnejší anglický architekt svojej doby Sir Christopher Wren.
Význam Greenwichskej hvezdárne ešte vzrástol koncom 19. storočia, kedy pod vplyvom rozvoja dopravy prišlo k potrebe zjednotenia merania času. V minulosti malo takmer každé miesto na Zemi svoj vlastný čas. V roku 1884 však 41 delegátov z 25 krajín sveta uzavrelo dohodu, že svetový čas sa bude merať podľa tzv. nultého poludníka prechádzajúceho cez Greenwichskú hvezdáreň. Svet sa tak rozdelil na 24 časových pásiem. Na mieste Greenwichského poludníka je možné stáť jednou nohou na západnej a zároveň druhou na východnej pologuli.
V časoch svojho vzniku stálo observatórium dostatočne ďaleko od Londýna. S rastom metropoly a pre zlé pozorovacie podmienky však nemohlo ďalej plniť svoju úlohu. V roku 1957 ho preto preložili do zámku Herstmonceux v Sussexe, v roku 1990 opäť presunuli do univerzitného mesta Cambridge, kde bola hvezdáreň o osem rokov neskôr zrušená. V súčasnosti Kráľovské greenwichské observatórium stojí na pôvodnom mieste a slúži ako múzeum a stredisko pre popularizáciu vedy.
