Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Paleontológ Boris Ekrt z Národného múzea a Lucia Kunstmülerová z Univerzity Karlovej objavili ešte v roku 2017 v okolí obce Valeč v Karlovarskom kraji ľavú spodnú časť čeľuste zvieraťa.
Autor TASR
Praha 29. januára (TASR) - Českí vedci pri geologickom výskume objavili dosiaľ neznámy a nepopísaný druh pravekej šelmy. Je to podľa nich najstarší dôkaz prítomnosti mačkovitých šeliem v Európe. Unikátny nález si verejnosť bude môcť prezrieť od júna tohto roka v Národnom múzeu v Prahe. V pondelok to uviedla hovorkyňa múzea Kristina Kvapilová, informuje spravodajkyňa TASR.
Paleontológ Boris Ekrt z Národného múzea a Lucia Kunstmülerová z Univerzity Karlovej objavili ešte v roku 2017 v okolí obce Valeč v Karlovarskom kraji ľavú spodnú časť čeľuste zvieraťa. Našli ju v geologických vrstvách starých zhruba 33 – 34 miliónov rokov, čo podľa ich slov zodpovedá raným treťohorám. Z tohto obdobia sú nálezy šeliem v Európe podľa nich pomerne vzácne.
Niekoľkoročný výskum, na ktorom sa okrem českých vedcov podieľali aj špecialisti z francúzskej univerzity v Poitiers, preukázal, že čeľusť patrí veľmi ranému zástupcovi mačkovitých šeliem a ide o jediný nález tohto druhu na celom svete. "Výskum predstavoval jemnú preparáciu a odkrytie druhej strany zubov do tej doby skrytých v hornine. Podľa morfológie chrupu sme následne odlíšili, že ide o dosiaľ neznámy druh mačkovitej šelmy," popísal Ekrt. Do skupiny mačkovitých šeliem patria napríklad cibetky či hyeny.
Podľa miesta objavu a na počesť významného českého paleontológa Oldřicha Fejfara vedci druh popísali ako Fejfarictis valecensis. Prezývajú ho aj "šelma z Valča". Spolu s francúzskym rodom Anictis predstavuje prvých zástupcov mačkovitých šeliem v Európe, ktoré sa sem dostali z Ázie po výraznom globálnom ochladení, ktoré spôsobilo pokles hladín oceánov, a tým jednoduchšiu migráciu týchto predátorov.
Od rodu Anictis sa šelma objavená v ČR líši značne primitívnym chrupom, ktorý podľa vedcov ešte nebol uspôsobený výhradne na lov a konzumáciu mäsitej potravy. Najviac sú jej podobné nálezy pochádzajúce z Mongolska. "Išlo o menšie zviera, ktoré sa živilo aktívnym lovom drobných stavovcov, ale celkom určite neopovrhlo ani rôznymi bezstavovcami či dokonca bobuľami," priblížil paleontológ Jan Wagner, ktorý na výskume spolupracoval.
Ľudia si nález budú môcť prezrieť od júna tohto roka v prírodovednej expozícii Národného múzea v Prahe s názvom Okná do praveku.
(spravodajkyňa TASR Barbora Vizváryová)
Paleontológ Boris Ekrt z Národného múzea a Lucia Kunstmülerová z Univerzity Karlovej objavili ešte v roku 2017 v okolí obce Valeč v Karlovarskom kraji ľavú spodnú časť čeľuste zvieraťa. Našli ju v geologických vrstvách starých zhruba 33 – 34 miliónov rokov, čo podľa ich slov zodpovedá raným treťohorám. Z tohto obdobia sú nálezy šeliem v Európe podľa nich pomerne vzácne.
Niekoľkoročný výskum, na ktorom sa okrem českých vedcov podieľali aj špecialisti z francúzskej univerzity v Poitiers, preukázal, že čeľusť patrí veľmi ranému zástupcovi mačkovitých šeliem a ide o jediný nález tohto druhu na celom svete. "Výskum predstavoval jemnú preparáciu a odkrytie druhej strany zubov do tej doby skrytých v hornine. Podľa morfológie chrupu sme následne odlíšili, že ide o dosiaľ neznámy druh mačkovitej šelmy," popísal Ekrt. Do skupiny mačkovitých šeliem patria napríklad cibetky či hyeny.
Podľa miesta objavu a na počesť významného českého paleontológa Oldřicha Fejfara vedci druh popísali ako Fejfarictis valecensis. Prezývajú ho aj "šelma z Valča". Spolu s francúzskym rodom Anictis predstavuje prvých zástupcov mačkovitých šeliem v Európe, ktoré sa sem dostali z Ázie po výraznom globálnom ochladení, ktoré spôsobilo pokles hladín oceánov, a tým jednoduchšiu migráciu týchto predátorov.
Od rodu Anictis sa šelma objavená v ČR líši značne primitívnym chrupom, ktorý podľa vedcov ešte nebol uspôsobený výhradne na lov a konzumáciu mäsitej potravy. Najviac sú jej podobné nálezy pochádzajúce z Mongolska. "Išlo o menšie zviera, ktoré sa živilo aktívnym lovom drobných stavovcov, ale celkom určite neopovrhlo ani rôznymi bezstavovcami či dokonca bobuľami," priblížil paleontológ Jan Wagner, ktorý na výskume spolupracoval.
Ľudia si nález budú môcť prezrieť od júna tohto roka v prírodovednej expozícii Národného múzea v Prahe s názvom Okná do praveku.
(spravodajkyňa TASR Barbora Vizváryová)
