Praha 23. júla (TASR) - Cestovných sprievodcov poznali ľudia už v staroveku. Príručku s názvom periplus na svojich cestách využívali najmä námorníci a obchodníci. Vznikli však aj také texty, ktoré sa dajú ako sprievodcovia pamiatkami využiť aj dnes. TASR o tom informoval Vladislav Knoll zo Slovanského ústavu Akadémie vied Českej republiky (AV ČR).

Námornícke príručky obsahovali presné údaje o názvoch, polohách aj vzdialenostiach, o reliéfe pobrežia či klimatických zvláštnostiach. Podľa Knolla to boli informácie, ktoré potreboval každý staroveký námorník či obchodník.

"Zachovali sa texty, ktoré popisujú pobrežie Európy až po Čiernomorie, Áziu, severnú Afriku, Indiu, prakticky celý svet známy antickému človeku," vysvetlil Knoll. Príručky neobsahovali len zemepisné údaje, ale aj praktické informácie a tipy. "Napríklad kde je možné zakotviť, nájsť pitnú vodu, doplniť zásoby či obchodovať a s čím," doplnil vedec.

V niektorých textoch sa podľa neho objavili aj subjektívne opisy. "Krátky Hannonov periplus napísaný pôvodne fenicky v piatom storočí pred Kristom popisuje cestu pozdĺž afrického pobrežia na juh, snáď až do Guinejského zálivu, kde autor píše o stretnutí so srstnatými ľuďmi, ktorých nazýva 'Gorillai'," popisuje Knoll. Práve na základe tohto slova v 19. storočí podľa neho pomenovali ľudoopy.

Niektoré staroveké príručky popisujú aj chrámy, v ktorých mohol cestovateľ vzdať úctu bohom. Jeden z najdlhších takýchto opisov je o Achillovom chráme na ostrove Leuké, dnes známom ako Hadí ostrov, ktorý patrí Ukrajine a zviedli sa oň niekoľkokrát boje v rámci prebiehajúceho rusko-ukrajinského vojenského konfliktu.

Staroveké periply je možné využiť ako sprievodcov po pamiatkach aj dnes. Knoll ako príklad uvádza Pausaniovu Cestu po Grécku. "Dozviete sa v ňom, ako toto miesto vyzeralo takmer pred dvomi tisíckami rokov, a budete môcť aspoň v duchu obdivovať jednotlivé skvostné maľby znázorňujúce aténsku mytológiu a históriu," dodáva expert z AV ČR.