Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Práce viedli k izolovaniu kortizónu a objavu jeho terapeutického významu pri liečbe artritídy a k Nobelovej cene.
Autor TASR
Bazilej/Bratislava 20. júla (TASR) - Švajčiarsky biochemik poľského pôvodu, pedagóg a objaviteľ syntézy vitamínu C priemyselným spôsobom a laureát Nobelovej ceny za fyziológiu a medicínu Tadeusz Reichstein sa narodil v poľskom Wloclawku 20. júla 1897. Dnes uplynulo od jeho narodenia 120 rokov.
Tadeusz Reichstein získal Nobelovu cenu za fyziológiu a medicínu spolu s ďalšími dvoma vedcami Philipom Henchom a Edwardom Kendallom v roku 1950 za objavy o hormónoch kôry nadobličiek.
Narodil sa v Poľsku a vyrastal vo Švajčiarsku, kam emigrovala jeho rodina. Po absolvovaní strednej technickej školy študoval chémiu na Eidgenössische Technische Hochschule (E.T.H.) v Zürichu. Krátko pôsobil v priemysle a po doktoráte na E.T.H. sa zaoberal výskumom vône praženej kávy a cigórie pre priemysel, v čom dosiahol pozoruhodné výsledky a publikoval ich v odborných článkoch.
Od roku 1929 začal pôsobiť na E.T.H. Popri prednášaní chémie sa venoval vedeckej práci. V tíme Philipa Hencha a Edwarda Kendalla sa od roku 1934 zúčastňoval na výskume hormónov. Práce viedli k izolovaniu kortizónu a objavu jeho terapeutického významu pri liečbe artritídy a k Nobelovej cene.
Za profesora farmaceutickej chémie na univerzite vo švajčiarskej Bazileji ho vymenovali v roku 1938 a v tom istom roku začal pôsobiť ako riaditeľ Farmaceutického inštitútu tejto univerzity. V roku 1946 sa stal profesorom organickej chémie na bazilejskej univerzite a zaslúžil sa o vybudovanie univerzitného inštitútu organickej chémie. V roku 1960 sa stal jeho riaditeľom a tento post zastával až do roku 1967.
Posledné roky života strávil prácou vo vlastnej botanickej záhrade a v laboratóriu, kde sa zaoberal výskumom paprade a vzťahmi medzi rôznymi druhmi tejto archaickej rastliny. Zomrel vo veku 99 rokov 1. augusta 1996 v Bazileji.
Tadeusz Reichstein získal Nobelovu cenu za fyziológiu a medicínu spolu s ďalšími dvoma vedcami Philipom Henchom a Edwardom Kendallom v roku 1950 za objavy o hormónoch kôry nadobličiek.
Narodil sa v Poľsku a vyrastal vo Švajčiarsku, kam emigrovala jeho rodina. Po absolvovaní strednej technickej školy študoval chémiu na Eidgenössische Technische Hochschule (E.T.H.) v Zürichu. Krátko pôsobil v priemysle a po doktoráte na E.T.H. sa zaoberal výskumom vône praženej kávy a cigórie pre priemysel, v čom dosiahol pozoruhodné výsledky a publikoval ich v odborných článkoch.
Od roku 1929 začal pôsobiť na E.T.H. Popri prednášaní chémie sa venoval vedeckej práci. V tíme Philipa Hencha a Edwarda Kendalla sa od roku 1934 zúčastňoval na výskume hormónov. Práce viedli k izolovaniu kortizónu a objavu jeho terapeutického významu pri liečbe artritídy a k Nobelovej cene.
Za profesora farmaceutickej chémie na univerzite vo švajčiarskej Bazileji ho vymenovali v roku 1938 a v tom istom roku začal pôsobiť ako riaditeľ Farmaceutického inštitútu tejto univerzity. V roku 1946 sa stal profesorom organickej chémie na bazilejskej univerzite a zaslúžil sa o vybudovanie univerzitného inštitútu organickej chémie. V roku 1960 sa stal jeho riaditeľom a tento post zastával až do roku 1967.
Posledné roky života strávil prácou vo vlastnej botanickej záhrade a v laboratóriu, kde sa zaoberal výskumom paprade a vzťahmi medzi rôznymi druhmi tejto archaickej rastliny. Zomrel vo veku 99 rokov 1. augusta 1996 v Bazileji.
