Bratislava 13. marca (TASR) - Pri snahách narušiť režim chránených prírodných území, alebo pri zamietaní návrhov na nové, sa spravidla poukazuje na financie. Počuť: „Uvoľnenie ochranného režimu či alternatívne využitie územia by prinieslo rast zamestnanosti a daňových výnosov“, alebo „Štátny rozpočet to nedovoľuje“. Áno, v niektorých prípadoch je to pravda. Lenže takéto zisky respektíve úspory sú krátkodobé. Zatieňujú ich sprievodné dlhodobé straty.
Unikátny nový výskum, prvý svojho druhu, totiž ukázal, že aj chránená príroda je„veľký biznis“. Uskutočnilo ho osem britských a amerických vedcov na čele s Andrewom Balmfordom z prestížnej University of Cambridge. V časopise Public Library of Science Biology vyčíslili, že svetové národné parky a prírodné rezervácie navštívi 8 miliárd ľudí ročne. A že tento počet návštevníkov generuje až 600 miliárd „turistických“ dolárov. To je obrovský ekonomický prínos. Najmä voči ročným nákladom na ochranu predmetných území, necelým 10 miliárdám dolárov. Rozdiel zahŕňa priam neuveriteľnú „maržu“.
Od externalít k ekoauditu
V prvom rade sú tu externality. Ekonomický pojem. No stále podceňovaný či ignorovaný v polemikách o využívaní chránenej prírody. Najmä takzvané ekosystémové služby. Čistý vzduch, čistá voda, dosť vlahy i naopak prevencia povodní, biotopy a ich organizmy. Všetko sa dá vyčísliť v cenách. Až šokujúco vyšších, než kalkulované výnosy z výstavby či ťažby dreva. Ani nehovoriac o úpadku estetiky krajiny a kultúrno-psychologických škodách.
Naša legislatíva ochrany prírody nepatrí k najhorším. Pomáha aj to, že Slovensko je členská krajina EÚ. Problém spočíva v častom obchádzaní zákonov a predpisov. A v množstve výnimiek. Liek? Pomohol by ekosystémový audit, príslovečný „test eurom“. Občania by sa takto napríklad dozvedeli, že plošná ťažba dreva mimo kalamít, taká častá v tunajších lesoch, vynáša zlomok toho, čo sa stratí narušením ekosystémových služieb. Bez auditu pretrvá doterajší trend privatizácie výnosov, avšak zospoločenšťovania škôd.
Bez popisuVlk a turistický autobus v známom Národnom parku Denali na Aljaške Foto: National Park Service
Lukratívna príroda
Málokto pochybuje, že z pohľadu nášho turistického ruchu je kľúčová – pri plnom rešpekte k pamiatkam – pomerne zachovaná príroda. Vlastne jej harmónia s pamiatkami. Istý v tomto odbore kvalifikovaný hosť z USA to raz pisateľovi zhrnul takto: „Popravde nemožno povedať, že by ste mali bohvieakú prírodu. Alpám či Nórsku sa nevyrovná. Ani Skalnatým vrchom alebo kalifornským Yosemite a Sequoia. To isté platí o pamiatkach. V Taliansku, Francúzsku, Anglicku či Nemecku je ich viac. A slávnejších. No vašou komparatívnou výhodou je to, že máte zaujímavé pamiatky a hneď vedľa relatívne pôvodnú prírodu.“
Hoci niektoré časti aj veľkoplošných chránených prírodných území sú už v tomto kontexte takpovediac odpísané. Zvlášť lyžiarske strediská, presnejšie zjazdovky a ich infraštruktúra, dopravná a iná. Aj tu by zrejme malo platiť: modernizovať existujúce, minimalizovať expanziu. Zvážiť, či celoročné turistické využívanie lokality s menším narušením prírody nie je výhodnejšie, ako sezónne rušivé. Pre zamestnanosť i finančnú bilanciu. Veď sa mení klíma, v neprospech zimy. Napokon je tu tvrdý argument: Môže to znamenať väčší zisk!
Unikátny nový výskum, prvý svojho druhu, totiž ukázal, že aj chránená príroda je„veľký biznis“. Uskutočnilo ho osem britských a amerických vedcov na čele s Andrewom Balmfordom z prestížnej University of Cambridge. V časopise Public Library of Science Biology vyčíslili, že svetové národné parky a prírodné rezervácie navštívi 8 miliárd ľudí ročne. A že tento počet návštevníkov generuje až 600 miliárd „turistických“ dolárov. To je obrovský ekonomický prínos. Najmä voči ročným nákladom na ochranu predmetných území, necelým 10 miliárdám dolárov. Rozdiel zahŕňa priam neuveriteľnú „maržu“.
Aj necelých 10 miliárd dolárov je veľká suma. Odborníci ju však takmer jednohlasne považujú za podfinancovanie. Volajú po rozsiahlejších investíciách do rozvoja existujúcich a zriaďovaní nových chránených území. Predmetný výskum to výrazne podporil. Ukázal v bežnej ekonomike takmer nevídanú mieru návratnosti investícií a trvalú výnosnosť. A čo je hlavné: pri súbežnej ochrane a záchrane inak vážne ohrozeného nášho prírodného dedičstva.
Foto: Juan Mate
Vzácne čriepky sveta
„Je fantastické, že ľudia tak často navštevujú chránené územia. Priame zážitky divokej prírody sú pre nich očividne významné. To dáva dôvod k oslave. Veď tieto čriepky sveta nám obrovsky prospievajú. Od stabilizácie klímy cez reguláciu vodných tokov po zachovanie množstva organizmov. Teraz sme preukázali, že prírodné rezervácie výnosmi z turistiky rozsiahle prispievajú aj k ekonomike. Napriek tomu mnohé znehodnocujú neoprávnené zásahy a ilegálna ťažba. Niektoré sú už po takých zásahoch zničené. Prišiel čas, aby vlády náležite investovali do chránených prírodných území,“ povedal Andrew Balmford.
Stále ide o odhady. Základné údaje nie sú úplné. Preto boli vedci opatrní v záveroch, hoci čísla pôsobia reálne. „Sú to konzervatívne výpočty. Návštevnosť pravdepodobne presahuje osem miliárd, a zaiste ide o stámiliardy turistických dolárov ročne,“ povedal spoluvedúci tímu Andrea Manica z University of Cambridge. Andrew Balmford doplnil, že ich pokus dospieť k jasným číslam vyplynul z frustrácie. „Skúmali sme, čo ľuďom dáva príroda, ekosystémové služby. Niektoré sa merajú ťažko, ako kultúrne či náboženské prínosy, na rekreáciu v prírode sme si však trúfli. Veď zosobňuje trh a celkom hmatateľné pobyty, ktoré možno zrátať.“
Návštevníci v namíbijskom Národnom parku Nkasa Rupara Foto: Robin Naidoo
Úžasné číslo
„Po rozbehnutí výskumu sa ukázalo, že ešte nikto nedal dokopy potrebné údaje. A tak sme si ich zozbierali sami. Budovanie základnej databázy pre model nám trvalo niekoľko mesiacov. Model je obmedzený, no momentálne predstavuje to najlepšie,“ vysvetlil Andrew Balmford. V databáze sú údaje o návštevnosti 550 chránených území na celom svete. Model ich extrapoloval pre ďalších 140.000 chránených území. Vychádzal z parametrov, ako sú plocha územia, jeho odľahlosť, HDP na hlavu v príslušnej krajine, a tak ďalej.
To, k čomu sa dospelo, prekvapilo aj skúsených výskumníkov ochrany prírody. Jedným z nich je člen tímu Matt Walpole z World Conservation Monitoring Centre pri UNEP (United Nations Environment Programme, Program OSN pre životné prostredie), so sídlom takisto v Cambridge. Tento špecialista na turistiku vo voľnej prírode komentoval odhad osem miliárd návštevníkov ročne, nech už je hocako konzervatívny, ako „úžasné číslo, ilustrujúce vysokú hodnotu, ktorú ľudia priraďujú možnosti priameho styku s prírodou.“
Vedie Severná Amerika
Najviac ľudí navštívilo severoamerické chránené územia, viac ako 3 miliardy ročne. Naopak najmenej africké – v mnohých krajinách čierneho kontinentu je to pod 100.000 návštevníkov ročne. Spomedzi jednotlivých chránených území patrí absolútny rekord Golden Gate National Recreational Area pri San Franciscu (štát Kalifornia, USA), ktoré dosahuje ročný priemer 13,7 milióna návštevníkov. Hneď za ním sú dva národné parky vo Veľkej Británii, známe Lake District na severozápade Anglicka a Peak District na severe stredného Anglicka. Prvý z nich navštívi 10,5 milióna ľudí ročne, druhý 10,1 milióna ľudí ročne. Na opačnom konci príslovečného rebríčka je napríklad – dosť nečakane – slávny Národný park Serengeti v Tanzánii, kde priemerný počer návštevníkov dosahuje 148.000 ročne. Áno, je to ďaleko od ekonomicky rozvinutých krajín, odkiaľ pochádza väčšina návštevníkov chránených území, a veľká časť Afričanov stále má dosť starostí s prostým prežitím. No aj tak...
Faktom ale je, že k návštevnosti významne neprispievajú iba miesta v exotických krajinách a veľké národné parky. „Mnoho ľudí pravidelne chodí, čo len každú nedeľu so psom, do prírodných rezervácií, ktoré majú takpovediac za humnami,“ povedal člen tímu Jonathan Green z University of Cambridge a Princeton University (štát New Jersey, USA). Ako príklad uviedol neveľkú rezerváciu Fowlmere, ktorá sa nachádza niekoľko kilometrov južne od Cambridgea. Priemerná návštevnosť tam dosahuje takmer 23.000 ľudí ročne.
Bubáky, bubáky...
Finančnú bilanciu vedci získali sčítaním regionálne špecifických priemerov turistických tržieb. Zahrnuli všetko, od vstupných poplatkov k doprave a ubytovaniu. Výsledkom je dosiaľ najúplnejší obraz globálneho ekonomického významu návštevnosti chránených prírodných území. „Naše číslo 600 miliárd dolárov ročne pravdepodobne podhodnocuje skutočnosť. No aj voči nemu tých necelých 10 miliárd dolárov nákladov ročne na stráženie a správu predmetných území naozaj vyzerá zanedbateľne,“ povedal člen tímu Robin Naidoo z medzinárodnej ochranárskej organizácie World Wildlife Fund so sídlom vo Washingtone (USA). Upozornil však, že zo skorších výskumov vyplynula naliehavá potreba zvýšiť spomenuté udržiavace náklady systému rezervácií. Na troj- až štvornásobok.
„Vyzerá to ako veľa peňazí, ide ale o malý zlomok ekonomického výnosu z chránených prírodných území. Pritom turistika je iba jedna časť,“ doplnil Andrew Balmford. Poukázal na nedávny oznam firmy Apple o rekordnom kvartálnom zisku 18 miliárd dolárov. „Zastaviť odvíjajúce sa vymieranie organizmov nie je nad naše pomery. Trojmesačný zisk Apple by umožnil prejsť veľký kus cesty k zaisteniu dobrej budúcnosti prírody. Ľudstvo nepotrebuje na prežitie elektronickú komunikáciu. Potrebujeme ale ostatný život na tejto planéte,“ uzavrel.
zdroj: Komuniké University of Cambridge z 24.2. 2015
