Londýn 16. júna (TASR) - Vedci sa domnievajú, že objavili pôvod pandémie známej pod označením Čierna smrť, ktorá si pred takmer 700 rokmi vyžiadala v Európe, na Blízkom východe, v strednej Ázii a v severnej časti Afriky desiatky miliónov mŕtvych. Informovala o tom vo štvrtok spravodajská stanica BBC News s odvolaním sa na najnovšie číslo vedeckého časopisu Nature.

Pandémia moru medzi rokmi 1346-1353 zabila milióny ľudí a patrí medzi najzávažnejšie zdravotné katastrofy v dejinách ľudstva. Napriek dlhoročnému výskumu sa vedcom nedarilo presne určiť, kde vypukla. Najnovšia vedecká analýza naznačuje, že to bolo na území súčasného Kirgizska v 30. rokoch 14. storočia.

Výskumný tím tvorený odborníkmi zo Stirlingskej univerzity (Škótsko), Spoločnosti Maxa Plancka (Nemecko) a Tübingenskej univerzity (Nemecko) analyzoval vzorky DNA zo zubov siedmich kostier z cintorínov neďaleko jazera Issyk-kuľ v Kirgizsku. Ako zistili, v rokoch 1338 a 1339 tu došlo k výraznému nárastu počtu pohrebov a preto sa na túto oblasť zamerali.

Vedecký tím v skúmaných zuboch našiel baktériu Yersinia pestis, ktorá spôsobuje bubonický mor.

Výskum má však aj určité obmedzenia. "Údaje od oveľa väčšieho počtu jedincov, z oveľa väčšieho množstva časových období a regiónov by pomohli objasniť, čo skutočne znamenajú tieto výsledky," upozorňuje Michael Knapp z Otagskej univerzity na Novom Zélande.

Historické označenie moru - Čierna smrť - súvisí s gangrenóznym sčernaním a odumieraním častí tela, ako sú prsty na rukách a nohách, ku ktorému dochádza pri tejto chorobe.