Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ak by čierna diera požierala hviezdu zvnútra, jadro hviezdy by vyžarovalo väčšie množstvo energie ako zvyčajne. Hviezda by sa nafúkla ako červený obor, no jej teplota by nestúpla tak, ako zvyčajne.
Autor TASR
Berlín 22. decembra (TASR) – Niektoré prvotné čierne diery veľkosti atómu, ktoré mohli vzniknúť bezprostredne po veľkom tresku, možno uviazli vo vnútri hviezd a teraz ich požierajú zvnútra. Naznačuje to nová štúdia zverejnená v odbornom časopise The Astrophysical Journal. TASR správu prebrala zo servera Live Science.
Autori štúdie uvádzajú, že odhalenie mikroskopických prvotných čiernych dier, ktoré vznikli z horúcich zhlukov hmoty počas prvej sekundy po veľkom tresku, by mohlo pomôcť vyriešiť niektoré problémy modernej vedy. Ich hmotnosť sa však môže pohybovať od jednej stotisíciny spinky na papier až po veľký asteroid, tento druh čiernych dier preto má svoje špecifiká.
"Ak prvotné čierne diery existujú, predpokladáme, že sa budú galaxiou pohybovať obrovskou rýchlosťou," vyhlásil pre Live Science hlavný autor štúdie astrofyzik Earl Bellinger z Inštitútu Maxa Plancka pre astrofyziku v Nemecku. "Ak by sa stretli s hviezdou, zrejme by cez ňu preleteli ako guľka zo zbrane. No malú časť čiernych dier letiacich malou rýchlosťou by mohli zachytiť hviezdy. Ak sa to skutočne stalo, možno sa nám ich podarí nájsť," dodal.
Podľa autorov štúdie môžu nastať dve možnosti. "Prvou možnosťou je, že čierna diera je taká malá, že na hviezdu vôbec nebude pôsobiť. Alebo čierna diera bude dostatočne hmotná na to, aby dokázala konzumovaním hviezdy rásť," vyhlásil Bellinger.
Ak by čierna diera požierala hviezdu zvnútra, jadro hviezdy by vyžarovalo väčšie množstvo energie ako zvyčajne. Hviezda by sa nafúkla ako červený obor, no jej teplota by nestúpla tak, ako sa to pri týchto hviezdach zvyčajne stáva – vedci im hovoria "červení oneskorenci" (red stragglers).
Červený obor je hviezda ako Slnko, ktorá už spálila zásoby vodíka a začala spaľovať hélium. Červení obri sa nafúknu a horia vyššou teplotou ako hviezdy spaľujúce vodík. "Červení oneskorenci" však horia rovnakou teplotou ako hviezdy spaľujúcich vodík.
Vedci dosiaľ našli približne 500 červených oneskorencov a považujú ich za potenciálnych kandidátov na "Hawkingove hviezdy", ktoré majú v jadre malé čierne diery. Stephen Hawking tieto objekty popísal v štúdii v roku 1971.
Ak prvotné čierne diery existujú, mohli by sa hojne nachádzať v celom vesmíre, dokonca aj v slnečnej sústave. Ich nízka hmotnosť a vysoká rýchlosť by mohli byť dôvodom, prečo sa ich vedcom doteraz nepodarilo objaviť. "Hľadanie čiernej diery je ťažké samo osebe – a to hovoríme o čiernych dierach s hmotnosťou niekoľkonásobne presahujúcou hmotnosť nášho Slnka. (Pri prvotných čiernych dierach) hovoríme o objektoch s hmotnosťou asteroidu a veľkosti atómu vodíka," uzavrel Bellinger.
Vedecký tím teraz plánuje informácie získané v tejto štúdii využiť na podrobnejšie skúmanie kandidátov na Hawkingove hviezdy.
Autori štúdie uvádzajú, že odhalenie mikroskopických prvotných čiernych dier, ktoré vznikli z horúcich zhlukov hmoty počas prvej sekundy po veľkom tresku, by mohlo pomôcť vyriešiť niektoré problémy modernej vedy. Ich hmotnosť sa však môže pohybovať od jednej stotisíciny spinky na papier až po veľký asteroid, tento druh čiernych dier preto má svoje špecifiká.
"Ak prvotné čierne diery existujú, predpokladáme, že sa budú galaxiou pohybovať obrovskou rýchlosťou," vyhlásil pre Live Science hlavný autor štúdie astrofyzik Earl Bellinger z Inštitútu Maxa Plancka pre astrofyziku v Nemecku. "Ak by sa stretli s hviezdou, zrejme by cez ňu preleteli ako guľka zo zbrane. No malú časť čiernych dier letiacich malou rýchlosťou by mohli zachytiť hviezdy. Ak sa to skutočne stalo, možno sa nám ich podarí nájsť," dodal.
Podľa autorov štúdie môžu nastať dve možnosti. "Prvou možnosťou je, že čierna diera je taká malá, že na hviezdu vôbec nebude pôsobiť. Alebo čierna diera bude dostatočne hmotná na to, aby dokázala konzumovaním hviezdy rásť," vyhlásil Bellinger.
Ak by čierna diera požierala hviezdu zvnútra, jadro hviezdy by vyžarovalo väčšie množstvo energie ako zvyčajne. Hviezda by sa nafúkla ako červený obor, no jej teplota by nestúpla tak, ako sa to pri týchto hviezdach zvyčajne stáva – vedci im hovoria "červení oneskorenci" (red stragglers).
Červený obor je hviezda ako Slnko, ktorá už spálila zásoby vodíka a začala spaľovať hélium. Červení obri sa nafúknu a horia vyššou teplotou ako hviezdy spaľujúce vodík. "Červení oneskorenci" však horia rovnakou teplotou ako hviezdy spaľujúcich vodík.
Vedci dosiaľ našli približne 500 červených oneskorencov a považujú ich za potenciálnych kandidátov na "Hawkingove hviezdy", ktoré majú v jadre malé čierne diery. Stephen Hawking tieto objekty popísal v štúdii v roku 1971.
Ak prvotné čierne diery existujú, mohli by sa hojne nachádzať v celom vesmíre, dokonca aj v slnečnej sústave. Ich nízka hmotnosť a vysoká rýchlosť by mohli byť dôvodom, prečo sa ich vedcom doteraz nepodarilo objaviť. "Hľadanie čiernej diery je ťažké samo osebe – a to hovoríme o čiernych dierach s hmotnosťou niekoľkonásobne presahujúcou hmotnosť nášho Slnka. (Pri prvotných čiernych dierach) hovoríme o objektoch s hmotnosťou asteroidu a veľkosti atómu vodíka," uzavrel Bellinger.
Vedecký tím teraz plánuje informácie získané v tejto štúdii využiť na podrobnejšie skúmanie kandidátov na Hawkingove hviezdy.
