Bratislava 13. októbra (TASR) – Vo svete vedy sa v uplynulom týždni objavilo viacero zaujímavých správ. Odborníci v Bratislave diskutovali o živote vo vesmíre, ľudstvo môže stratiť až polovicu ešte neobjavených liekov a viceprezidentom IAF sa stal Slovák Michal Brichta. TASR prináša súhrn najnovších poznatkov z vedy a techniky.

Vo vesmíre existujú tisíce planét mimo slnečnej sústavy. Na vznik foriem života sú však potrebné špecifické podmienky vrátane prítomnosti vody či primeranej teploty. Povedal to v utorok v Bratislave švajčiarsky astrofyzik a držiteľ Nobelovej ceny (2019) Michel Mayor. V diskusii s ďalšími expertmi hovorili o možnom výskyte života vo vesmíre aj o metódach skúmania planét mimo slnečnej sústavy.

Moderátor diskusie David Eicher pripomenul, že nad možným životom mimo našej planéty sa zamýšľali už antickí Gréci. Mayor i astrofyzik Garik Israelian dodali, že vo vesmíre sa vyskytujú látky, ktoré by biologické formy života mohli umožniť.

Mayor povedal, že dodnes bolo objavených približne 5000 planét mimo slnečnej sústavy. Sú rôznorodé a v oblasti zloženia odlišné od planét slnečnej sústavy - tvoria ich voda, plyny či ľad a skaly. Od úplného porozumenia procesu vzniku planét sme podľa jeho slov ešte ďaleko.

Ľudstvo čelí reálnej hrozbe, že stratí až polovicu potenciálnych liekov pri súčasnom tempe vymierania rastlinných druhov. Výskumníci z Kráľovských botanických záhrad v londýnskom Kew vypracovali štúdiu Stav svetových rastlín a húb, do ktorej prispelo viac ako 200 vedcov zo 102 inštitúcií v 30 krajinách. Podľa nej v niektorých prípadoch rastlinné druhy vyhynú v období medzi ich objavom a katalogizovaním, čo v priemere trvá 16 rokov. Ohrozená je takmer polovica známych kvitnúcich rastlín, teda viac ako 100.000 druhov. Predpokladá sa, že ohrozených je ďalších približne 77 percent vedecky nepopísaných druhov. Hlavným dôvodom je klimatická zmena a strata habitatu napríklad pre odlesňovanie a zatopenie údolí riek po výstavbe priehrad.

Výskumníci navrhujú, aby všetky novoobjavené druhy boli považované za ohrozené až do momentu, kým sa nepreukáže opak. Mnoho druhov môže byť endemických a môžu rásť iba na jedinom konkrétnom mieste, prípadne sa môžu nachádzať v oblastiach výrazne poznačených ľudskou činnosťou.

Michal Brichta sa stal viceprezidentom Medzinárodnej astronautickej federácie (IAF). Je tak prvým Slovákom vo vedení organizácie po 72 rokoch jej existencie. TASR o tom informovala Renáta Pozdechová z odboru marketingovej komunikácie Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) s tým, že zároveň tak aj región strednej a východnej Európy bude mať po siedmich rokoch zastúpenie vo vedení IAF.

Vedenie IAF zahŕňa prezidenta a 12 viceprezidentov, ktorí sú zvyčajne vedúci predstavitelia vesmírnych agentúr, firiem a výskumných inštitúcií. Združuje viac ako 500 členov zo 77 krajín. Jej cieľom je rozvíjať mierovú medzinárodnú spoluprácu vo vesmírnom sektore. "Pre rastúci slovenský vesmírny sektor je IAF dôležitým zdrojom nových príležitostí na medzinárodnú spoluprácu, ktorá sa stala ešte potrebnejšou po minuloročnom pridružení Slovenska do ESA," skonštatoval Brichta.

Do funkcie viceprezidenta Brichtu zvolili počas Medzinárodného astronautického kongresu v Baku zástupcovia stoviek členských organizácií, medzi ktoré patria aj najväčšie vesmírne agentúry, ako ESA, NASA, čínska CNSA, japonská JAXA alebo indická ISRO, a rovnako tiež lídri vesmírneho priemyslu, ako SpaceX, Blue Origin alebo Airbus.