Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Autorom štúdie sa podarilo zistiť jedálničiek ženy žijúcej pred približne 12.800 rokmi. Využili na to stopy chemických prvkov uložených v kostre jej 1,5-ročného syna.
Autor TASR
Fairbanks/Seattle 5. decembra (TASR) – Prví pravekí ľudia, ktorí sa počas poslednej doby ľadovej rozšírili v Severnej Amerike, sa živili megafaunou a najmä mamutmi, uvádza nová štúdia. TASR informuje na základe správ žurnálu Science Advances a agentúry Reuters.
Autorom štúdie sa podarilo zistiť jedálničiek ženy žijúcej pred približne 12.800 rokmi. Využili na to stopy chemických prvkov uložených v kostre jej 1,5-ročného syna, ktorej pozostatky objavili na juhu amerického štátu Montana. Matka ho v tom čase ešte kojila, kosti chlapca sa preto stali záznamom jedálnička matky, pretože živiny a látky do nich prechádzali z materského mlieka matky.
Ľudské telo, tak ako aj telá iných živočíchov či rastlín, pozostáva z atómov rôznych chemických prvkov, napríklad uhlíka, dusíka, vodíka alebo železa. Atómy toho istého prvku majú v jadre rovnaký počet protónov, no v závislosti od miesta pôvodu sa môže líšiť počet ich neutrónov v jadre. Takéto atómy sa nazývajú izotopy a možno ich využiť napríklad na identifikáciu stravy človeka.
Analýza ukázala, že stravu ženy najčastejšie tvorilo mäso megafauny, teda najväčších zvierat ekosystému, najmä mamutov. Megafauna celkovo predstavovala až 96 percent stravy ženy, mamuty tvorili približne 40 percent. Po nich nasledovali losy, bizóny, ťavy a kone, nepatrnú časť stravy tvorili malé cicavce a rastliny.
Vedci potom stravu ženy zistenú analýzou porovnali s rôznymi všežravcami a mäsožravcami žijúcimi v tom období, okrem iného aj s veľkými mačkami, medveďmi a vlkmi. Zistili, že strava ženy najviac pripomínala stravu dnes už vyhynutých šabľozubých mačiek z rodu Homotherium.
"Megafauna a najmä obrovské mamuty druhu Mammuthus columbi poskytovali obrovské dávky mäsa a energeticky bohatého tuku. Jedno zviera dokázalo uživiť skupinu detí, ich opatrovateliek a menej mobilných starých ľudí aj niekoľko dní až týždňov, kým lovci hľadali ďalší úlovok," uvádza archeológ James Chatters z archeologickej konzultačnej spoločnosti Applied Paleoscience z mesta Bothell v štáte Washington, ktorý je zároveň jedným z vedúcich autorov štúdie zverejnenej v stredu vo vedeckom žurnále Science Advances.
Mamuty druhu Mammuthus columbi boli príbuzné dnešných slonov, dosahovali výšku približne štyri metre a vážili až 11 ton.
Žena a chlapec patrili ku cloviskej kultúre. Pomenovaná bola podľa mesta Clovis v Novom Mexiku, kde boli v roku 1929 objavené kamenné nástroje a pozostatky mamutov druhu Mammuthus columbi. Príslušníci cloviskej kultúry žili kočovným spôsobom života a vyrábali kamenné nástroje, napríklad veľké hroty kopijí vhodné na lov veľkej koristi, veľké nože či škrabky.
"Tieto výsledky nám pomáhajú pochopiť vyhynutie (niekoľkých druhov) megafauny na konci poslednej ľadovej doby. Naznačujú, že ľudia pri nich možno zohrali dôležitejšiu úlohu, než sa niekedy predpokladá," uvádza archeológ a ďalší z vedúcich autorov štúdie Ben Potter z Aljašskej univerzity vo Fairbankse (UAF).
Autorom štúdie sa podarilo zistiť jedálničiek ženy žijúcej pred približne 12.800 rokmi. Využili na to stopy chemických prvkov uložených v kostre jej 1,5-ročného syna, ktorej pozostatky objavili na juhu amerického štátu Montana. Matka ho v tom čase ešte kojila, kosti chlapca sa preto stali záznamom jedálnička matky, pretože živiny a látky do nich prechádzali z materského mlieka matky.
Ľudské telo, tak ako aj telá iných živočíchov či rastlín, pozostáva z atómov rôznych chemických prvkov, napríklad uhlíka, dusíka, vodíka alebo železa. Atómy toho istého prvku majú v jadre rovnaký počet protónov, no v závislosti od miesta pôvodu sa môže líšiť počet ich neutrónov v jadre. Takéto atómy sa nazývajú izotopy a možno ich využiť napríklad na identifikáciu stravy človeka.
Analýza ukázala, že stravu ženy najčastejšie tvorilo mäso megafauny, teda najväčších zvierat ekosystému, najmä mamutov. Megafauna celkovo predstavovala až 96 percent stravy ženy, mamuty tvorili približne 40 percent. Po nich nasledovali losy, bizóny, ťavy a kone, nepatrnú časť stravy tvorili malé cicavce a rastliny.
Vedci potom stravu ženy zistenú analýzou porovnali s rôznymi všežravcami a mäsožravcami žijúcimi v tom období, okrem iného aj s veľkými mačkami, medveďmi a vlkmi. Zistili, že strava ženy najviac pripomínala stravu dnes už vyhynutých šabľozubých mačiek z rodu Homotherium.
"Megafauna a najmä obrovské mamuty druhu Mammuthus columbi poskytovali obrovské dávky mäsa a energeticky bohatého tuku. Jedno zviera dokázalo uživiť skupinu detí, ich opatrovateliek a menej mobilných starých ľudí aj niekoľko dní až týždňov, kým lovci hľadali ďalší úlovok," uvádza archeológ James Chatters z archeologickej konzultačnej spoločnosti Applied Paleoscience z mesta Bothell v štáte Washington, ktorý je zároveň jedným z vedúcich autorov štúdie zverejnenej v stredu vo vedeckom žurnále Science Advances.
Mamuty druhu Mammuthus columbi boli príbuzné dnešných slonov, dosahovali výšku približne štyri metre a vážili až 11 ton.
Žena a chlapec patrili ku cloviskej kultúre. Pomenovaná bola podľa mesta Clovis v Novom Mexiku, kde boli v roku 1929 objavené kamenné nástroje a pozostatky mamutov druhu Mammuthus columbi. Príslušníci cloviskej kultúry žili kočovným spôsobom života a vyrábali kamenné nástroje, napríklad veľké hroty kopijí vhodné na lov veľkej koristi, veľké nože či škrabky.
"Tieto výsledky nám pomáhajú pochopiť vyhynutie (niekoľkých druhov) megafauny na konci poslednej ľadovej doby. Naznačujú, že ľudia pri nich možno zohrali dôležitejšiu úlohu, než sa niekedy predpokladá," uvádza archeológ a ďalší z vedúcich autorov štúdie Ben Potter z Aljašskej univerzity vo Fairbankse (UAF).
