Bratislava 25. júla (Teraz.sk) - Novinárska anketa nie je reprezentatívnym prieskumom verejnej mienky. Ak je však urobená dobre, môže byť zaujímavým príspevkom k mediálnej diskusii a zároveň zrkadlom, ktoré reflektuje názor čitateľov na analýzu autora.
Téma gréckych dlhov pre Nemcov už dávno nepredstavuje len kabinetné diskusie špičkových politikov, zapája sa do nej prakticky celý národ.
Portál SPIEGEL ONLINE priniesol analytický článok vedúceho ekonomického oddelenia redakcie Christiana Rickensa a pripojil anketovú otázku v znení: „Mala by sa Grécku v súvislosti s vyjednávaním o treťom záchrannom balíčku odpustiť časť dlhu alebo prinajmenšom povoliť odklad?"
Do rána 24. júla hlasovalo v ankete celkovo 33 669 respondentov. Najvyšší počet hlasov, niečo vyše 40% (celkový počet 13 605 hlasujúcich) získala možnosť, v ktorej sa uvádza, že je možné sa baviť o všetkom, ale Gréci teraz musia vypracovať potrebné reformy.
Viac ako 31% hlasujúcich (10 720) si vybralo možnosť, podľa ktorej kým budú mať Gréci pocit, že pracujú iba pre svojich veriteľov, nebudú sa nikdy dostatočne namáhať s reformami. Preto sú pri ich zadlženosti súrne potrebné určité úľavy. Približne 15% hlasujúcich si myslí, že peniaze, ktoré Nemci požičali Grécku už naspäť nezískajú, a môžu teda krajine hneď aj odpustiť dlhy. Najmenší počet hlasov (12 percent) získala možnosť, kde sa uvádza, že dlhy sú jediným donucovacím prostriedkom, ktoré majú Nemci voči Aténam.
Najvyšší počet hlasujúcich v ankete pripúšťa diskusiu o odpustení časti gréckeho dlhu, ale vyžaduje od Grékov potrebné reformy. Rickens však vo svojej analýze upozorňuje, že grécki politici a úradníci v konečnom dôsledku nechcú realizovať reformy, ktoré sa od nich požadujú.
Jadro problému gréckym reforiem podľa neho spočíva v tom, že už viac neplatí, že sa Gréci musia podriadiť vôli svojich veriteľov, ale že by sa mali podriadiť dobrovoľne.
„Vlastníctvo (z angličtiny ownership) gréckymi úradmi je kľúčom,“ takúto formuláciu nájdeme v záverečnom dokumente z dlhých rokovaní lídrov eurozóny o treťom balíku pre Grécko. Toto vyjadrenie v politickom jazyku podľa autora znamená niečo v tom zmysle, že pre úspech nového záchranného programu je nevyhnutné, aby si vláda a vedenie v Aténach reformy osvojili a naozaj ich chceli realizovať.
Archívna snímka. Členovia gréckych odborov PAME skandujú počas protestného zhromaždenia proti úsporným vládnym opatreniam na Námestí Omonia v Aténach 15. júla 2015.Foto: TASR/AP
Filozofia myšlienkovej polície
Chcieť sa musí vždy dobrovoľne a nie je to možné nanútiť. Moc je definovaná ako schopnosť prinútiť niekoho proti svojej vôli k vyjednávaniu. O to sa snažia veritelia Grécka približne päť rokov viac- menej márne. Preto Gréci v súčasnosti nie sú nútení len k tomu, aby robili reformy, ale aj k tomu, aby tieto reformy chceli.
Aby sme v súčasnej situácii našli vhodnú analógiu k záchrane Grécka, musíme sa podľa Rickensa pustiť hlboko do katolíckej dogmatiky. Tam nájdeme výraz Delectatio morosa, teda chuť na hriešne myšlienky, ktorá sama o sebe už znamená hriech. Dodáva, že niekoho môže napadnúť aj orwellowský (George Orwell bol britský novinár a spisovateľ, autor románu 1984, pozn. redakcie) myšlienkový zločin.
Pošle Trojka (Medzinárodný menový fond, Európska komisia a Európska centrálna banka, pozn. redakcie) onedlho „myšlienkovú políciu“ do Atén, aby potrestala „antireformné myšlienky“ gréckych politikov? Pýta sa Rickens.
Po dvoch skrachovaných programoch pre záchranu Grécka v priebehu piatich rokov, dvoch neúspešných vládach v Aténach a po jednom jasne vyjadrenom „nie reformám“ v referende môžeme pomerne podľa neho jasne povedať - doposiaľ vymedzený postup prinútiť Grékov hrozbami k viac - menej zmysluplným reformám nefunguje.
Veritelia pod vedením Nemecka môžu podľa Rickensa ľahko dospieť k "mierne chybnému záveru", že v treťom balíčku musia sprísniť tak požiadavky na reformy ako aj hrozby sankcií. A požiadavky na reformy sú pre získanie tretieho balíčka pomerne vysoké.
O dva roky sa minú peniaze z tretieho záchranného balíčka
Už dnes je podľa Rickensa možné tušiť, kam vedie táto cesta. Ak budú mať Gréci kolaps svojho štátu pred očami, schvália práve také množstvo reforiem, aby obmäkčili veriteľov k ďalšej splátke úveru. Potom rozhorčení politici a úradníci (ktorým aj naďalej bude chýbať osvojenie, "vlastníctvo" reforiem tak, aby ich aj chceli realizovať, pozn. redakcie) spomalia a zmiernia reformy.
Veritelia sa budú vyhrážať ukončením záchranného programu, grécka vláda bude hovoriť o terorizme. V tomto duchu sa vyjadril pred referendom bývalý grécky minister financií Janis Varufakis. Grécki poslanci podľa Rickensa prijmú proti ich vôli opäť niektoré reformy a o dva roky sa minú peniaze aj z tretieho záchranného balíčka. A to bez toho, aby sa Grécko opäť postavilo na nohy, nehovoriac o tom, že "niekto bude môcť splatiť ich ohromné dlhy za nich".
Ako vyzerá alternatíva?
V súčasnosti majú Gréci podľa portálu väčšinový pocit, že by sa mali snažiť, aby splnili "obrovské nároky svojich veriteľov". Medzinárodný menový fond preto žiadajú o reštrukturalizáciu dlhu alebo aspoň výrazné predĺženie termínov splátok. Tomuto plánu by sa podľa Rickensa Nemecko už viac nemalo brániť.
V súčasnej situácii je podľa neho pre grécke hospodárstvo doslova darom, keď naliehavo potrebný kapitál vo forme platenia úrokov a kreditových príplatkov prúdi mimo krajinu. Ak budú mať Gréci nakoniec pocit pracovať pre svoj vlastný prospech a nie pre prospech veriteľov, možno to potom vyjde aj so spomínaným "vlastníctvom", osvojením si reforiem.
Archívna snímka. Zľava grécky premiér Alexis Tsipras, predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker, francúzsky prezident Francois Hollande a belgický premiér Charles Michel sa rozprávajú počas mimoriadneho summitu lídrov eurozóny v Bruseli 12. júla 2015. Foto: TASR/AP
Odpoveď na paradox
Na analýze portálu, aj reakcii čitateľov v ankete je zaujímavé, že nie je ostro protigrécka. Nemeckí čitatelia pripúšťajú aj odpustenie dlhu alebo jeho odklad, ale viac ako 40 percent hlasujúcich v ankete požaduje od Grékov potrebné reformy. Viac ako 31% hlasujúcich si vybralo možnosť, v ktorej sa tvrdí, že Gréci majú pocit, že pracujú iba pre svojich veriteľov.
Rozbor nemeckého portálu možno naznačuje odpoveď aj na aktuálny grécky paradox (aj keď o ňom vyslovene nehovorí). TASR priniesla analýzu agentúry Reuters, podľa ktorej politika vlády premiéra Alexisa Tsiprasa spôsobila gréckej ekonomike enormné škody, viac ako 60 mld. eur. Napriek tomu však ostáva bezkonkurenčne najpopulárnejším gréckym politikom.
Ak budú mať Gréci aj naďalej pocit, že im reformy nanútené veriteľmi v skutočnosti škodia, budú podobné paradoxy pribúdať.
