Demonštranti v kostýmoch protestujú proti nadchádzajúcému summitu lídrov skupiny hospodársky najvyspelejších krajín sveta G7, ktorí sa cez víkend zídu na bavorskom zámku Elmau na juhu Nemecka, 4. júna 2015 v Mníchove. Desaťtisíce demonštrantov proti voľnému obchodu a klimatickým zmenám sa zišli na pokojnom proteste v Mníchove.Foto: TASR/AP
Cieľom TTIP je spojiť európsku a americkú ekonomiku, ktoré dokopy predstavujú takmer polovicu svetovej – najväčší a najbohatší trh na svete .
Bratislava 3. augusta (Teraz.sk) - The Transatlantic Trade and Investment Partnership (TTIP), v preklade Transatlantické obchodné a investičné partnerstvo, je dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a USA, o ktorej aktuálne prebiehajú rokovania. Jej cieľom je spojiť európsku a americkú ekonomiku, ktoré dokopy predstavujú takmer polovicu svetovej – najväčší a najbohatší trh na svete, ktorý tvorí viac ako tri štvrtiny svetového finančného trhu a viac ako polovicu svetového obchodu .
TTIP si za cieľ kladie pokryť odvetvia ako automobilový priemysel, potravinárstvo a poľnohospodárstvo, energetika, farmaceutický sektor a verejné obstarávanie.
TTIP má potenciál vytvoriť najväčšiu oblasť voľného obchodu na svete. S návrhom opätovne sa pokúsiť o komplexnú obchodnú a investičnú dohodu medzi Spojenými štátmi a Európskou úniou prišla pracovná skupina na vysokej úrovni v roku 2011. Na summite G8 v júni 2013 ohlásili oficiálny začiatok rokovaní o TTIP americký prezident Barack Obama, vtedajší predseda Európskej komisie José Manuel Barroso, vtedajší predseda Európskej rady Herman Van Rompuy a britský premiér David Cameron. Prvé týždenné kolo rokovaní o zmluve prebehlo vo Washingtone v USA v júli 2013.
Diskusia o TTIP sa v EÚ začala intenzívnejšie rozvíjať v roku 2014 a prebieha v mnohých európskych krajinách. U nás sa verejná diskusia k tejto téme zatiaľ len rozbieha, objavujú sa však aj kritické názory. Čo si o TTIP, jej prínosoch a rizikách pre EÚ a jej členské štáty myslia zahraniční odborníci?
Polemika o TTIP
Švihlíková za najväčšiu hrozbu považuje tzv. arbitrážnu doložku, ktorej prijatie by vážne ohrozilo suverenitu jednotlivých štátov
Podľa českej ekonómky Ilony Švihlíkovej zástancovia TTIP tvrdia, že implementáciou tejto dohody sa odstránia bariéry medzi USA a EÚ, čo podnieti hospodársky rast.
Tarifné bariéry medzi oboma blokmi sú však podľa nej veľmi malé a ich význam je skoro zanedbateľný. Spojené štáty by hypoteticky mohli priniesť na európsky trh veľké množstvo poľnohospodárskych produktov vrátane geneticky upravených potravín.
Podľa Švihlíkovej by na tom mohla zarobiť napríklad kontroverzná spoločnosť Monsanto. (pôvodne americká poľnohospodárska spoločnosť, ktorá prináša produkty ako osivá poľnohospodárskych plodín, biotechnológie a prípravky na ochranu rastlín)
Za najväčšiu hrozbu diskutovanej dohody považuje tzv. arbitrážnu doložku, ktorou by korporácie mohli žalovať jednotlivé štáty kvôli ohrozeniu zisku, napr. v prípade ťažby v ekologicky cenných oblastiach. „To by vážne ohrozilo suverenitu jednotlivých štátov,“ myslí si ekonómka.
Podľa Buršíka vyjednávači teraz vymýšľajú, aké ďalšie pravidlá, ktoré sa líšia v Európe a v Amerike, často z dobrých dôvodov, obísť
„Bude tlak na normalizáciu regulácií, ale aj v tých aspektoch, kde Európa dosiahla omnoho vyššie štandardy ako Amerika, napríklad v oblasti povolených chemikálií a bezpečnosti potravín,“ varoval v jednej relácii Českého rozhlasu Plus analytik mimovládnej neziskovej organizácie na ochranu ľudských práv Iuridicum Remedium Pavel Buršík.
Buršík tvrdí, že „vyjednávači teraz vymýšľajú, aké ďalšie pravidlá, ktoré sa líšia v Európe a v Amerike, často z dobrých dôvodov, obísť.“
Je faktom, že vyjednávania prebiehajú v utajenom režime a nikto podľa Buršíka nevie, ako presne zmluva vyzerá alebo bude vyzerať. Upozorňuje, že z uniknutých informácii vieme, že zmluva zavádza napríklad mechanizmus investičných arbitráží, ktorý podľa neho umožní americkej vláde ovplyvňovať európsku legislatívu ešte predtým, ako o nej budú rokovať europoslanci.
Buršík sa odvolával na odborné štúdie, ktoré ukazujú dopad zmluvy. „Podľa štúdií platených Európskou úniou sú riziká veľké a prínosy relatívne malé.“ Reč je podľa neho dokonca iba o desatinách percenta rastu HDP, a to desať rokov po implementácii, čo je pomerne nízka hodnota.
Dokonca spochybnil samotný význam TTIP, a to argumentom, že nie sme v situácii ako po svetovej vojne, kde prevládajú rôzne obchodné obmedzenia, ale v situácii, ktorá sa veľmi blíži voľnému obchodu na oboch stranách Atlantiku.
„Zástupcovia priemyselného a poľnohospodárskeho sektoru v USA hovoria, že dohoda nemá zmysel, pokiaľ Európa neuzná štandardy napríklad kŕmenia prasiat v súčasnej dobe v EÚ zakázanými doplnkami stravy s negatívnymi dopadmi na zdravie. V oblasti chemikálií máme modernú legislatívu, všetko musí byt overené a testované, ale Američania majú starý zákon z roku 1975,“ tvrdí český analytik. Väčšina chemikálií nebola nikdy testovaná a Buršík si nevie predstaviť, ako bude vyzerať harmonizácia v takýchto sektoroch.
Na snímke bývalý veľvyslanec USA v SR Theodore Sedgwick (vľavo) a výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS) Róbert Kičina počas tlačovej konferencie PAS na témy Prezentácia výsledkov analýzy PAS o dopadoch dohody s názvom Transatlantické partnerstvo v oblasti obchodu a investícií (TTIP) na slovenskú ekonomiku, 17. júna 2014 v Bratislave, archívna snímkaFoto: TASR - Martin Baumann
Šíma dúfa, že TTIP nedopadne ako nástroj na presun peňazí z vreciek daňových poplatníkov do vreciek veľkých firiem
TTIP sa môže podľa rektora vysokej školy CEVRO Inštitút Josefa Šímu vyvíjať dvomi smermi.
Pokiaľ bude jadrom dohody odstránenie bariér obchodu, bude to mať vplyv na veľké aj malé firmy. Každá firma by podľa autora mala zrazu prístup na nový trh a v dôsledku toho by získali spotrebitelia na oboch stranách Atlantiku.
Pokiaľ ale bude jadrom zmluvy vyjednávanie výnimiek, čo sa podľa Šímu deje práve teraz, výsledok bude iný. Malé a stredné firmy majú výrazne menší vplyv na vyjednávanie ako veľkí hráči a podľa neho hrozí, že si veľké firmy (napr. v oblasti poľnohospodárstva, pozn . redakcie) pod rôznymi zámienkami vyjednajú pre sebe výnimky a výhody na úkor tých menších. Prípadne dôjde k tomu, že v dôsledku výnimiek v slobode obchodu pre niektoré veľké firmy nebudú prínosy pre spotrebiteľov v obchodovaní tak veľké a výrazné.
Ako príklad rizík si autor vybral vývoj v oblasti európskeho zjednocovania. Podobne ako pri TTIP sa aj pri vzniku EÚ (na začiatku vznikli Európske spoločenstvá, pozn. redakcie) hovorilo o slobode pohybu tovarov, služieb, kapitálu a ľudí. Neskôr sa podľa neho ukázalo, že vznikli mnohé regulácie v podnikaní, výnimky, politické priority, z ktorých získavajú veľkí hráči, ktorí sa spolupodieľajú na tvorbe regulácií vlastných odvetví.
Podľa Šímu tak bohatnú veľkí podnikatelia v poľnohospodárstve, stavitelia solárnych elektrární, príjemcovia dotácií na vedu a výskum, banky a podobne. Oni sami manipulujú s podmienkami regulácie. Na druhu stranu je podľa neho potrebné uznať, že rada bariér obchodu naozaj padla. Celkový výsledok vníma ako zmes pozitív a negatív. A podobné to bude podľa neho aj s TTIP.
Autor dúfa, že „nedopadne ako nástroj na presun peňazí z vreciek daňových poplatníkov do vreciek veľkých firiem, ktoré budú od štátov vyžadovať kompenzácie za podstupovanie rizika, rovnako ako daňoví poplatníci eurozóny dnes v súvislosti s krachom Grécka doplácajú na rizikové chovanie bankárov a politikov.“
Podľa Katza vzájomné uznávanie neznamená, že sa vzdáme našich štandardov. Znamená to, že my budeme mať naše, vy môžete mať vaše a v niektorých prípadoch ich budeme vzájomne uznávať ako rovnocenné.
Oveľa optimistickejšie vidí vznikajúcu dohodu senior poradca washingtonského think-thanku Center for the Study of the Presidency and Congress Sherman Katz.
Ako odpoveď na otázku o tom, že TTIP pomôže nastaviť globálne štandardy uviedol príklad obchodu s ropou, ktorý v súčasnosti zahŕňa takmer všetky krajiny a napriek tomu tam platí len málo pravidiel. Neexistujú jasné pravidlá proti monopolom, proti fixovaniu cien a preto sme podľa poradcu svedkami toho, že sa producenti ropy združení v OPEC pravidelne stretávajú, aby určovali ceny tohto artiklu.
„My, v krajinách, ktoré ropy neprodukujú, silne závisíme od rozhodnutí, ktoré robia oni bez nás. Malo by to tak byť? Preto ak sa EÚ a USA budú vedieť v TTIP dohodnúť na určitých pravidlách, takých ako už dnes platia v našich ekonomikách – viac transparentnosti, viac prístupu pre konkurenciu z tretích strán pokiaľ ide o infraštruktúru prepravy surovinových komodít – nebol by to dobrý príklad pre zvyšok sveta?“ zamýšľa sa autor a pritom naráža na spomenutých producentov ropy v OPEC-u.
Katz nesúhlasí s tvrdením na otázku, podľa ktorého TTIP môže spôsobiť, že sa budú štandardy regulácie v citlivých oblastiach v budúcnosti ťažšie sprísňovať. Argumentuje, že USA aj EÚ v minulosti uzavreli dohody s mnohými rozvojovými krajinami s omnoho menším stupňom industrializácie.
K žiadnemu znižovaniu štandardov to neviedlo, naopak, sú podľa neho také silné ako vždy boli. Po druhé, nástroje ako preklenúť rozdiely v reguláciách sú dva, a to vzájomné uznávanie a regulačná spolupráca. „Vzájomné uznávanie neznamená, že sa vzdáme našich (amerických, pozn. redakcie) štandardov. Znamená to, že my budeme mať naše, vy môžete mať vaše a v niektorých prípadoch ich budeme vzájomne uznávať ako rovnocenné. To, že sa budeme o tom rozprávať neznamená, že sa aj dohodneme“ konštatuje autor.
Ak napríklad predpokladáme, že v dohode bude 10 oblastí regulácie, je možné, že budú dohodnuté princípy, ktoré by ich mali upravovať v 7 alebo 8 oblastiach. Aby bolo možné užívať prínosy z dohody ako celku a pohnúť sa dopredu s tými, na ktorých je možné sa dohodnúť, je možné podľa autora odložiť ostatné na prechodné obdobie
Druhá spomínaná regulačná spolupráca neznamená, že sa regulátori alebo tí, čo schvaľujú legislatívu vzdajú svojej iniciatívy a práva prijímať regulácie vo svojej krajine, skôr ide o proces dialógu, ktorý môže byť obojstranne prínosný.
Mikolášik k TTIP: Nemusíme dosiahnuť dohodu za každú cenu, ilustračné fotoFoto: Archív Miroslava Mikolášika
Fragmenty diskusie
Diskusia o TTIP je na obidvoch stranách Atlantiku nesmierne široká a uvedené názory sú len jej fragmenty. Ilustrujú však niektoré nádeje, ale aj obavy spájané so zmluvou. Často býva kritizovaný fakt, že odborná verejnosť vlastne nepozná presné aktuálne znenie návrhu dokumentu, riziká spájané s arbitrážami, diskutujú sa otázky reálneho ekonomického dopadu zmluvy.
Českí analytici hovoria o rizikách, o ohrození suverenity členských štátov EÚ, možnostiach ústupkov a výnimiek pre veľké spoločnosti a firmy na úkor menších. Znepokojuje ich možnosť žalovať členské štáty kvôli ohrozeniu zisku a otázka, či bude mať americká vláda šancu ovplyvňovať európsku legislatívu.
Senior poradca washingtonského think-thanku Sherman Katz vidí dohodu ako prínosnú pre obe strany. Otázku regulácii aj v citlivých oblastiach vníma tak, že je možné cez vzájomné uznávanie a regulačnú spoluprácu prekonať rozdiely v konkrétnych reguláciách. Nevidí problém ani v tom, pokiaľ sa strany na niektorých pravidlách regulácie nedohodnú.
