Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V roku 1816 uverejnil Kmeth prvú vedeckú prácu, v ktorej vyhodnotil svoje meteorologické pozorovania.
Autor TASR
Košice/Bratislava 20. júna (TASR) - Pred 190 rokmi, 20. júna 1825 zomrel v Košiciach slovenský astronóm (hvezdár) a vysokoškolský pedagóg Daniel Matej Kmeth.
V rokoch 1811-1823 bol adjunktom na budínskej hvezdárni (dnes Budapešť - Maďarsko). Potom prišiel do Košíc a na Kráľovskej akadémii sa stal profesorom matematiky a vierouky. Plánoval tu vybudovať hvezdáreň, avšak po dvoch rokoch zomrel.
Daniel Matej Kmeť sa narodil 15. januára 1783 v Brezne. Študoval na piaristických gymnáziách v Brezne, Podolínci a Trenčíne, kde v roku 1799 vstúpil do Rehole piaristov. Po noviciáte začal vyučovať na rehoľnom gymnáziu v Krupine (1801). Tu zložil rehoľné sľuby a prijal meno Daniel.
Potom vyučoval na gymnáziu v Kőszegu (dnes Maďarsko). V rokoch 1805-1807 študoval filozofiu vo Vacove (dnes Maďarsko), 1807 získal doktorát z filozofie na univerzite v Pešti (dnes Maďarsko). V rokoch 1807-1809 študoval teológiu v Nitre, od roku 1809 potom vyučoval na gymnáziu vo Vacove. V rokoch 1810-1812 študoval astronómiu na univerzite v Pešti. Kráľovská miestodržiteľská rada ho vymenovala za asistenta profesora Johanna Pasquicha (1753-1829), ktorý bol riaditeľom univerzitného astronomického ústavu v Budíne. V rokoch 1813-1815 sa podieľal na výstavbe novej budínskej univerzitnej hvezdárne Urania na Gellértovom vrchu, o ktorej uvažoval už Maximilián Hell (dvorný matematik panovníčky Márie Terézie, riaditeľ cisárskeho observatória). Redigoval astronomické ročenky novej hvezdárne a napísal aj niekoľko samostatných astronomických diel.
V roku 1816 uverejnil Kmeth prvú vedeckú prácu, v ktorej vyhodnotil svoje meteorologické pozorovania. Jeho prvou samostatnou publikáciou boli Astronomické pozorovania deklinácií a rektascenzií hviezd (1821, Observationes astronomicae distantiarum a vertice, et adscensionum rectarum stellarum). Zhrnul v nej meteorologické a astronomické pozorovania, ktoré robil v Budíne. Z astronomických objektov sledoval najmä stálice a ich polohy, Slnko, planéty a kométy. Jeho najznámejšou prácou je Populárna astronómia (Astronomia popularis, 1823). Obsahuje 12 kapitol, v ktorých sa rozoberajú staršie kozmologické modely, teória gravitácie, problémy nebeskej mechaniky a takisto aj praktické využitie astronómie pri navigácii a meraní času.
Postupne medzi ním a J. Pasquichom vznikla polemika. Vedecký spor prešiel do osobného sporu. Preto Kmetha na jeho žiadosť vymenovali v roku 1823 za profesora čistej a aplikovanej matematiky a vierouky na Kráľovskej akadémii v Košiciach. Tu 20. júna 1825 zomrel.
V rokoch 1811-1823 bol adjunktom na budínskej hvezdárni (dnes Budapešť - Maďarsko). Potom prišiel do Košíc a na Kráľovskej akadémii sa stal profesorom matematiky a vierouky. Plánoval tu vybudovať hvezdáreň, avšak po dvoch rokoch zomrel.
Daniel Matej Kmeť sa narodil 15. januára 1783 v Brezne. Študoval na piaristických gymnáziách v Brezne, Podolínci a Trenčíne, kde v roku 1799 vstúpil do Rehole piaristov. Po noviciáte začal vyučovať na rehoľnom gymnáziu v Krupine (1801). Tu zložil rehoľné sľuby a prijal meno Daniel.
Potom vyučoval na gymnáziu v Kőszegu (dnes Maďarsko). V rokoch 1805-1807 študoval filozofiu vo Vacove (dnes Maďarsko), 1807 získal doktorát z filozofie na univerzite v Pešti (dnes Maďarsko). V rokoch 1807-1809 študoval teológiu v Nitre, od roku 1809 potom vyučoval na gymnáziu vo Vacove. V rokoch 1810-1812 študoval astronómiu na univerzite v Pešti. Kráľovská miestodržiteľská rada ho vymenovala za asistenta profesora Johanna Pasquicha (1753-1829), ktorý bol riaditeľom univerzitného astronomického ústavu v Budíne. V rokoch 1813-1815 sa podieľal na výstavbe novej budínskej univerzitnej hvezdárne Urania na Gellértovom vrchu, o ktorej uvažoval už Maximilián Hell (dvorný matematik panovníčky Márie Terézie, riaditeľ cisárskeho observatória). Redigoval astronomické ročenky novej hvezdárne a napísal aj niekoľko samostatných astronomických diel.
V roku 1816 uverejnil Kmeth prvú vedeckú prácu, v ktorej vyhodnotil svoje meteorologické pozorovania. Jeho prvou samostatnou publikáciou boli Astronomické pozorovania deklinácií a rektascenzií hviezd (1821, Observationes astronomicae distantiarum a vertice, et adscensionum rectarum stellarum). Zhrnul v nej meteorologické a astronomické pozorovania, ktoré robil v Budíne. Z astronomických objektov sledoval najmä stálice a ich polohy, Slnko, planéty a kométy. Jeho najznámejšou prácou je Populárna astronómia (Astronomia popularis, 1823). Obsahuje 12 kapitol, v ktorých sa rozoberajú staršie kozmologické modely, teória gravitácie, problémy nebeskej mechaniky a takisto aj praktické využitie astronómie pri navigácii a meraní času.
Postupne medzi ním a J. Pasquichom vznikla polemika. Vedecký spor prešiel do osobného sporu. Preto Kmetha na jeho žiadosť vymenovali v roku 1823 za profesora čistej a aplikovanej matematiky a vierouky na Kráľovskej akadémii v Košiciach. Tu 20. júna 1825 zomrel.
