Bratislava 3. mája (TASR) – Deň Slnka, ktorý pripadá na 3. mája, nám pripomína nielen dôležitosť našej najbližšej hviezdy, ale zároveň propaguje ekologické zmýšľanie a zdôrazňuje potrebu ochrany životného prostredia. Uviedla to hovorkyňa Slovenskej akadémie vied (SAV) Monika Hucáková s tým, že vedci zo SAV sa Slnkom intenzívne zaoberajú už desaťročia.

„Výskum Slnka je od začiatku existencie Astronomického ústavu SAV jedným z nosných výskumných smerov. Vôbec prvé vedecké pozorovanie na novovybudovanom observatóriu na Skalnatom plese bolo práve pozorovanie slnečných škvŕn 19. septembra 1943,“ hovorí riaditeľ Astronomického ústavu SAV Peter Gömöry. Podľa neho významným krokom k modernému výskumu Slnka bolo vybudovanie observatória na Lomnickom štíte v roku 1962, kde v súčasnosti prevádzkujú dva svetovo unikátne prístroje. Koronálny multikanálový polarimeter a slnečný chromosférický detektor.

„Od roku 2014 pozorujeme pravidelne aj na najväčšom európskom slnečnom ďalekohľade GREGOR, ktorý je druhým najväčším na svete, s priemerom zrkadla 1,5 metra. Výskum využívajúci veľké ďalekohľady viedol okrem iného k unikátnemu výsledku. Popísali sme časový vývoj malej magnetickej slučky vynárajúcej sa v oblasti vnútra slnečnej granuly počas 12 minút. Išlo o veľmi jedinečné polarimetrické a spektrálne dáta získané s veľkým priestorovým a časovým rozlíšením a použitím 3D numerického modelu vynárajúcej sa slučky,“ vysvetlil Gömöry.

Priblížil, že Astronomický ústav SAV je zakladajúcim členom EAST (The European Association for Solar Telescopes), ktorý sa podieľa na príprave obrieho ďalekohľadu s priemerom hlavného zrkadla štyri metre v hodnote 200 miliónov eur.