Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Posledným rizikom striehnucim vo vesmíre i na Zemi sú zranenia, napríklad modriny či odreniny.
Autor TASR
Washington 2. septembra (TASR) – Astronauti, ktorí pre technické problémy kapsuly Starliner uviazli na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS), sa vrátia na Zem až vo februári 2025. V sobotu 24. augusta o tom rozhodol americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA). Namiesto pôvodne plánovaného týždňa tak vo vesmíre strávia približne osem mesiacov. Dlhodobý pobyt vo vesmíre môže rôznym spôsobom ovplyvniť ľudské telo i myseľ. TASR prináša prehľad jeho vplyvov.
Približne osem mesiacov, ktoré posádka kapsuly Starliner strávi vo vesmíre, je výrazným predĺžením jej pobytu, no ani zďaleka nepatrí k najdlhším pobytom vo vesmíre. Celkový rekord patrí ruskému kozmonautovi Valerijovi Poľakovovi, ktorý na palube ruskej vesmírnej stanice MIR strávil takmer 438 dní (8. januára 1994 – 22. marca 1995). Americký rekord v dĺžke nepretržitého pobytu vo vesmíre vytvoril astronaut Frank Rubio, ktorý na ISS strávil 371 dní (21. septembra 2022 – 27. septembra 2023).
Prostredie ISS, kde sa dlhodobé vesmírne pobyty konajú, je výrazne odlišné od prostredia na zemskom povrchu. Zrejme najväčším rozdielom je beztiažový stav, pri ktorom sa členovia posádky môžu vznášať. Stanica sa zároveň nachádza mimo oblasti atmosféry, ktorá chráni život na Zemi pred škodlivým vesmírnym žiarením, ako je žiarenie UV-C zo Slnka s germicídnymi účinkami. Stanica je síce proti žiareniu tienená, ľudia na jej palube sú však i tak vystavení vyšším dávkam vesmírneho žiarenia.
Beztiažový stav vplýva na ľudské telo rôznymi spôsobmi. Jedným z najznámejších je oslabovanie kostí a svalov. Ľudia vracajúci sa na Zem po dlhom pobyte vo vesmíre majú často problémy so samostatným pohybom a potrebujú pomoc okolia. Dôvodom je strata kostnej hmoty v beztiažovom stave rýchlosťou jedno až dve percentá hmotnosti za mesiac.
Pre porovnanie, starší ľudia strácajú 0,5 percenta až jedno percento kostnej hmoty ročne. Rednutie kostí zvyšuje riziko zlomenín, návrat astronautov do normálu si vyžaduje čas a môže trvať až štyri roky, uvádza štúdia zverejnená v roku 2021 v odbornom časopise International Journal of Molecular Sciences. Astronauti proti rednutiu kostí bojujú dvomi hodinami až 2,5 hodiny cvičenia denne, uvádzajú stanica BBC a Japonská vesmírna agentúra (JAXA).
Slabá gravitácia ovplyvňuje aj kardiovaskulárny systém. Gravitácia na Zemi ťahá krv smerom nadol, kým srdce ju neustále tlačí smerom nahor. Vo vesmíre však pôsobí iba veľmi slabá gravitácia, preto sa krv a iné telesné tekutiny hromadia v hornej časti tela. Spôsobuje to napríklad opuchy tváre alebo upchatie nosa. Opuchy zvyčajne ustúpia po niekoľkých týždňoch, keď sa telesné tekutiny ustália a vyrovnajú.
Po návrate na Zem astronauti často trpia ortostatickou hypotenziou, znížením tlaku spôsobeným zmenou polohy z ľahu do sedu alebo stoja, ktoré sa prejavuje zatmením pred očami, chvíľkovou slabosťou a mdlobami, uvádza JAXA. Dôvodom je "zlenivenie" srdcového svalu v beztiažovom stave, nepríjemné pocity postupne miznú, keď sval opäť silnie.
Počas dlhých pobytov vo vesmíre môže hroziť nebezpečenstvo spôsobené vesmírnym žiarením. Doterajšie štúdie NASA naznačujú, že imunitný systém reaguje na vakcináciu vo vesmíre prakticky rovnako ako na Zemi, zároveň však zistili pokles bielych krviniek pravdepodobne spôsobený vesmírnym žiarením. To zároveň môže spôsobiť vznik rôznych chorôb, napríklad rakoviny.
Oslabenie imunitného systému môže zapríčiniť aj stres vyvolaný stiesnenými priestormi ISS. Tie síce ponúkajú výrazne viac miesta ako v minulosti, no i tak sa v nich spoločne tiesnia ľudia pochádzajúci z rôznych kultúr. Stres tak môže prameniť z ich konfliktu alebo z jazykových bariér. Astronauti majú na zníženie jeho hladiny k dispozícii priestor na rozhovor s rodinou a priateľmi. Počas uplynulých rokov sa tiež zlepšila kvalita jedla na palube vesmírnej stanice.
Posledným rizikom striehnucim vo vesmíre i na Zemi sú zranenia, napríklad modriny či odreniny. Vplyv beztiažového stavu na ich vznik zatiaľ nie je úplne preskúmaný, výsledky skúmania však môžu v budúcnosti pomôcť zlepšiť návrh pristávacích modulov a možno i samotnej vesmírnej stanice.
Približne osem mesiacov, ktoré posádka kapsuly Starliner strávi vo vesmíre, je výrazným predĺžením jej pobytu, no ani zďaleka nepatrí k najdlhším pobytom vo vesmíre. Celkový rekord patrí ruskému kozmonautovi Valerijovi Poľakovovi, ktorý na palube ruskej vesmírnej stanice MIR strávil takmer 438 dní (8. januára 1994 – 22. marca 1995). Americký rekord v dĺžke nepretržitého pobytu vo vesmíre vytvoril astronaut Frank Rubio, ktorý na ISS strávil 371 dní (21. septembra 2022 – 27. septembra 2023).
Prostredie ISS, kde sa dlhodobé vesmírne pobyty konajú, je výrazne odlišné od prostredia na zemskom povrchu. Zrejme najväčším rozdielom je beztiažový stav, pri ktorom sa členovia posádky môžu vznášať. Stanica sa zároveň nachádza mimo oblasti atmosféry, ktorá chráni život na Zemi pred škodlivým vesmírnym žiarením, ako je žiarenie UV-C zo Slnka s germicídnymi účinkami. Stanica je síce proti žiareniu tienená, ľudia na jej palube sú však i tak vystavení vyšším dávkam vesmírneho žiarenia.
Beztiažový stav vplýva na ľudské telo rôznymi spôsobmi. Jedným z najznámejších je oslabovanie kostí a svalov. Ľudia vracajúci sa na Zem po dlhom pobyte vo vesmíre majú často problémy so samostatným pohybom a potrebujú pomoc okolia. Dôvodom je strata kostnej hmoty v beztiažovom stave rýchlosťou jedno až dve percentá hmotnosti za mesiac.
Pre porovnanie, starší ľudia strácajú 0,5 percenta až jedno percento kostnej hmoty ročne. Rednutie kostí zvyšuje riziko zlomenín, návrat astronautov do normálu si vyžaduje čas a môže trvať až štyri roky, uvádza štúdia zverejnená v roku 2021 v odbornom časopise International Journal of Molecular Sciences. Astronauti proti rednutiu kostí bojujú dvomi hodinami až 2,5 hodiny cvičenia denne, uvádzajú stanica BBC a Japonská vesmírna agentúra (JAXA).
Slabá gravitácia ovplyvňuje aj kardiovaskulárny systém. Gravitácia na Zemi ťahá krv smerom nadol, kým srdce ju neustále tlačí smerom nahor. Vo vesmíre však pôsobí iba veľmi slabá gravitácia, preto sa krv a iné telesné tekutiny hromadia v hornej časti tela. Spôsobuje to napríklad opuchy tváre alebo upchatie nosa. Opuchy zvyčajne ustúpia po niekoľkých týždňoch, keď sa telesné tekutiny ustália a vyrovnajú.
Po návrate na Zem astronauti často trpia ortostatickou hypotenziou, znížením tlaku spôsobeným zmenou polohy z ľahu do sedu alebo stoja, ktoré sa prejavuje zatmením pred očami, chvíľkovou slabosťou a mdlobami, uvádza JAXA. Dôvodom je "zlenivenie" srdcového svalu v beztiažovom stave, nepríjemné pocity postupne miznú, keď sval opäť silnie.
Počas dlhých pobytov vo vesmíre môže hroziť nebezpečenstvo spôsobené vesmírnym žiarením. Doterajšie štúdie NASA naznačujú, že imunitný systém reaguje na vakcináciu vo vesmíre prakticky rovnako ako na Zemi, zároveň však zistili pokles bielych krviniek pravdepodobne spôsobený vesmírnym žiarením. To zároveň môže spôsobiť vznik rôznych chorôb, napríklad rakoviny.
Oslabenie imunitného systému môže zapríčiniť aj stres vyvolaný stiesnenými priestormi ISS. Tie síce ponúkajú výrazne viac miesta ako v minulosti, no i tak sa v nich spoločne tiesnia ľudia pochádzajúci z rôznych kultúr. Stres tak môže prameniť z ich konfliktu alebo z jazykových bariér. Astronauti majú na zníženie jeho hladiny k dispozícii priestor na rozhovor s rodinou a priateľmi. Počas uplynulých rokov sa tiež zlepšila kvalita jedla na palube vesmírnej stanice.
Posledným rizikom striehnucim vo vesmíre i na Zemi sú zranenia, napríklad modriny či odreniny. Vplyv beztiažového stavu na ich vznik zatiaľ nie je úplne preskúmaný, výsledky skúmania však môžu v budúcnosti pomôcť zlepšiť návrh pristávacích modulov a možno i samotnej vesmírnej stanice.
