Paríž/New York 21. februára (TASR) - Kvalitné vzdelanie, vyučovací(-cie) jazyk(y) a výsledky vyučovania - tak znie v roku 2016 téma Medzinárodného dňa materinského jazyka pripadajúceho na 21. februára. Ako ďalej informuje Organizácia Spojených národov pre vzdelanie, vedu a kultúru (UNESCO) na svojej internetovej stránke, výber tohtoročnej témy zdôrazňuje úlohu rodného jazyka v rozvoji kvalitného vzdelania a jazykovej rozmanitosti i z pohľadu realizácie nového Programu OSN pre trvalo udržateľný rozvoj do roku 2030.

V zmienenom programe sa kladie akcent na celoživotné kvalitné vzdelávanie a vyučovanie pre všetkých, pre každého muža a pre každú ženu tak, aby mohli nadobudnúť kompetencie, vedomosti a hodnoty, ktoré im umožnia naplno sa uplatniť v spoločnosti.

UNESCO venuje osobitnú pozornosť obhajobe jazykovej rôznorodosti na internete aj tak, že podporuje vytváranie miestnych médií a zdrojov informácií. Vďaka programu Systémy znalostí miestneho a pôvodného obyvateľstva (Local and Indigenous Knowledge Systems, LINKS) UNESCO vyzdvihuje dôležitosť materinského jazyka a miestnych jazykov ako tých prostriedkov, ktoré treba zachovať a možno sa z nich deliť o poznanie a kultúry pôvodného obyvateľstva, čo je obrovský prameň poznania, uviedla UNESCO.

Účastníci konferencie UNESCO v roku 1999 schválili rezolúciu č.37 s odporúčaniami, aby sa vytvorili opatrenia na podporu mnohojazyčnosti. Jedno z odporúčaní sa zameralo aj na podporu univerzálneho prístupu k internetu a mnohokultúrnosti vo svetových informačných sieťach.

Prvýkrát sa Medzinárodný deň materinského jazyka slávil v roku 2000. Vtedajší generálny tajomník OSN Kofi Annan v posolstve podčiarkol, že sviatok podporuje. Medzinárodný deň materinského jazyka má viesť k tomu, aby si všetky národy sveta uvedomili hodnotu jazykov. Annan vyzdvihol, že jazyky predstavujú kultúrne dedičstvo ľudstva a vyzval na zvýšené úsilie o zachovanie jazykov práve ako kultúrneho dedičstva ľudstva. Dátum 21. februára bol zvolený za Medzinárodný deň materinského jazyka na počesť študentov z Hnutia za bengálsky jazyk, ktorých v Dháke, súčasnom hlavnom meste Bangladéša, v ten deň v roku 1952 zastrelili príslušníci polície počas manifestácie na podporu materinského jazyka, bengálčiny. Študenti vtedy chceli, aby sa bengálčina stala druhým oficiálnym jazykom v tom čase v Pakistane, uviedla OSN.

Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov (VZ OSN) 16. mája 2007 v rezolúcii 61/266 požiadalo "členské štáty a sekretariát, aby podporovali zachovanie a obranu všetkých jazykov, ktorými hovoria národy celého sveta".

Materinský jazyk je unikátny v tom, že každému novorodencovi sa ním od narodenia vtláča pečať zaisťujúca osobitné videnie vecí. To sa v človekovi nemení ani po tom, ako sa naučí ďalšie cudzie jazyky. Nimi sa oboznamuje s inými pohľadmi na svet, s iným videním problémov, s inými prístupmi ich riešenia.