Praha 27. januára (TASR) - Ľudia intenzívne cestovali cez Lamanšský prieliv už v dobe bronzovej. Vyplýva to z novej štúdie, na ktorej spolupracovali aj vedci z Česka.

Analýza DNA takmer 800 ľudí ukázala, že prichádzajúci na juh Británie medzi rokmi 1300 až 800 pred naším letopočtom tvorili zhruba polovicu genetického pôvodu neskorších populácií. Štúdiu vydal odborný časopis Nature, informovala vo štvrtok stanica ČT24.

Stredná až neskorá doba bronzová bola podľa vedcov obdobím, keď sa usadené poľnohospodárske spoločenstvá rozšírili po južnej Británii a rozvíjali tam rozsiahle obchodné trasy, ktoré umožnili prevážanie rúd na výrobu bronzu.

Rozšírenie bronzových artefaktov a surovín tiež svedčí o obchodných sieťach prepájajúcich rozsiahle oblasti Európy.

"Dlho sme sa domnievali, že diaľková mobilita bola obmedzená len na malé percento populácie, ako boli obchodníci alebo malé skupiny bojovníkov. Nové genetické dáta však ukazujú, že na tejto mobilite sa zúčastňovalo značné množstvo ľudí z celého spektra spoločnosti," vysvetľuje archeológ Ian Armit.

Prišelci sa intenzívne miešali s obyvateľmi južnej Británie najmä v rokoch 1000 až 875 pred Kristom. Kombinácia genetických a archeologických dát naznačila, že genetická štruktúra sa menila viac následkom trvalých kontaktov medzi územím dnešnej Británie a pevninskou Európou než v dôsledku násilnej invázie alebo jednej veľkej migrácie.

Podľa vedcov boli migranti s najväčšou pravdepodobnosťou z komunít žijúcich na území dnešného Francúzska či v priľahlých častiach Európy. Petr Velemínský z Národného múzea uviedol, že vďaka danej štúdii bola vykonaná genetická charakteristika stovky jedincov z českého územia datovaných od neolitu po dobu laténsku.

Štúdia podľa zúčastnených vedcov tiež posilnila predpoklad, že keltské jazyky sa v Británii vyskytli už v neskorej dobe bronzovej, a svedčí proti hypotéze masovej migrácie a šíreniu týchto jazykov do Británie až v dobe železnej.