Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Drotárstvo sa pripája k šiestim slovenským prvkom, ktoré boli do svetového zoznamu zapísané v predchádzajúcich rokoch.
Autor TASR
Bogota/Bratislava 12. decembra (TASR) - Drotárstvo a jeho tradícia sa dostalo na reprezentatívny Zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO. Rozhodli o tom vo štvrtok členovia Medzivládneho výboru na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO počas svojho 14. zasadnutia v meste Bogota, metropole Kolumbie. Drotárstvo sa tak stalo siedmym prvkom, ktorý má Slovenská republika zapísaný na zozname UNESCO.
TASR o tom informovala PR manažérka SĽUK-u Nora Čechmánková.
Tento návrh prešiel bez akýchkoľvek pripomienok. Slovensko zastupujú na rokovaní Miroslav Kaňa z ministerstva kultúry a expertka na nehmotné kultúrne dedičstvo Ľubica Voľanská z Ústavu etnológie Slovenskej akadémie vied (SAV) a Centra pre tradičnú ľudovú kultúru pri SĽUK-u.
Drotárstvo sa pripája k šiestim slovenským prvkom, ktoré boli do svetového zoznamu zapísané v predchádzajúcich rokoch: fujara – hudobný nástroj a jeho hudba (2005), terchovská muzika (2013), gajdošská kultúra (2015), spoločne s Českou republikou bábkarstvo na Slovensku a v Česku (2016), horehronský viachlasný spev (2017) a spoločne s Rakúskom, Maďarskom, Českou republikou a Nemeckom aj modrotlač (2018).
Drotárstvo predstavuje z hľadiska historického, ekonomického a výrobného špecifický druh ľudovej výroby na Slovensku. Počas svojho vývoja nadobudlo veľa podôb a prekonalo veľa zmien, no naďalej predstavuje dôležitú súčasť kultúry a sociálnych dejín Slovenska.
Drotárstvu ako remeslu a umeniu dal meno základný materiál – drôt. Drotári objavili a vyvinuli jednoduchú technológiu založenú na ručnom ohýbaní, viazaní a spletaní kovových vlákien bez zvárania či spájkovania, ktorou sa pracuje dodnes. V súčasnosti sa jej venujú výrobcovia v rámci celého Slovenska, hlavne na Strednom Považí (Žilina) v Kysuciach (Čadca), na Orave (Námestovo, Nižná), v Turci (Martin), v Ponitrí (Leopoldov), na Spiši (Levoča), v Tekove (Maňa, Žiar nad Hronom) či v Bratislave. Dnešná podoba drotárstva, či už umelecká alebo remeselná, rozvíja staré tradície a techniky do nových podôb a výrobky z drôtu predstavujú súčasť mnohých domácností na Slovensku.
TASR o tom informovala PR manažérka SĽUK-u Nora Čechmánková.
Tento návrh prešiel bez akýchkoľvek pripomienok. Slovensko zastupujú na rokovaní Miroslav Kaňa z ministerstva kultúry a expertka na nehmotné kultúrne dedičstvo Ľubica Voľanská z Ústavu etnológie Slovenskej akadémie vied (SAV) a Centra pre tradičnú ľudovú kultúru pri SĽUK-u.
Drotárstvo sa pripája k šiestim slovenským prvkom, ktoré boli do svetového zoznamu zapísané v predchádzajúcich rokoch: fujara – hudobný nástroj a jeho hudba (2005), terchovská muzika (2013), gajdošská kultúra (2015), spoločne s Českou republikou bábkarstvo na Slovensku a v Česku (2016), horehronský viachlasný spev (2017) a spoločne s Rakúskom, Maďarskom, Českou republikou a Nemeckom aj modrotlač (2018).
Drotárstvo predstavuje z hľadiska historického, ekonomického a výrobného špecifický druh ľudovej výroby na Slovensku. Počas svojho vývoja nadobudlo veľa podôb a prekonalo veľa zmien, no naďalej predstavuje dôležitú súčasť kultúry a sociálnych dejín Slovenska.
Drotárstvu ako remeslu a umeniu dal meno základný materiál – drôt. Drotári objavili a vyvinuli jednoduchú technológiu založenú na ručnom ohýbaní, viazaní a spletaní kovových vlákien bez zvárania či spájkovania, ktorou sa pracuje dodnes. V súčasnosti sa jej venujú výrobcovia v rámci celého Slovenska, hlavne na Strednom Považí (Žilina) v Kysuciach (Čadca), na Orave (Námestovo, Nižná), v Turci (Martin), v Ponitrí (Leopoldov), na Spiši (Levoča), v Tekove (Maňa, Žiar nad Hronom) či v Bratislave. Dnešná podoba drotárstva, či už umelecká alebo remeselná, rozvíja staré tradície a techniky do nových podôb a výrobky z drôtu predstavujú súčasť mnohých domácností na Slovensku.
