Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na štúdii sa podieľal medzinárodný tím približne 50 výskumníkov pod vedením Scharberta a Backa z Univerzity v Münsteri.
Autor TASR
Münster 20. februára (TASR) - Európania cítia všeobecne nižšiu úroveň psychickej pohody, odkedy Rusko vo februári 2022 rozpútalo vojnu na Ukrajine. Vyplýva to zo štúdie, ktorú v utorok zverejnila Univerzita v Münsteri v Nemecku, informuje TASR.
Na základe výskumu došli vedci k záveru, že vypuknutie vojny na Ukrajine spôsobilo kolektívny pokles úrovne psychickej pohody u Európanov bez ohľadu na vek, pohlavie, politické názory alebo iné povahové vlastnosti.
"Okrem zjavných dôsledkov vojny, ako je prílev utečencov či narušenie dodávateľských reťazcov, existujú aj menej zjavné rozmery: vplyv každodenných správ a vyobrazení na psychiku... Naše údaje naznačujú, že politickí a sociálni aktéri by sa mali v čase krízy zamerať aj na duševné zdravie, a to najmä u ľudí, ktorí sú náchylnejší na stres," uviedol psychológ Julian Scharbert, ktorý výskum viedol spolu s profesorom Mitjom Backom.
Zo štúdie zároveň vyplýva, že ľudia pociťovali po vypuknutí vojny vyššiu úroveň psychického stresu ako po jadrovej katastrofe v japonskej jadrovej elektrárni Fukušima v roku 2011 či po lockdowne počas pandémie COVID-19 v roku 2020. Najviac sa úroveň duševného zdravia zhoršila počas dní, keď sa o vojne najviac písalo na sociálnych sieťach.
Výskum nezistil žiadnu súvislosť medzi úrovňou psychickej pohody a aktívnou solidaritou, napríklad prostredníctvom darov či účasti na demonštráciách. Individuálne povahové črty však zohrávali rozhodujúcu úlohu v tom, ako rýchlo sa ľudia zotavili z prvotného šoku.
"Ľudia, ktorí mali zraniteľnejšiu a menej stabilnú osobnosť, sa v porovnaní s ľuďmi so stabilnou osobnosťou nezotavili ani mesiac po vypuknutí vojny," uviedol Scharbert.
Výskumníci dodali, že ľudia na Ukrajine a v Rusku pravdepodobne čelia oveľa vyššej miere stresu, no pre tieto krajiny nie sú k dispozícii žiadne údaje.
Na štúdii sa podieľal medzinárodný tím približne 50 výskumníkov pod vedením Scharberta a Backa z Univerzity v Münsteri. Vychádzali z približne 45.000 individuálnych prieskumov, do ktorých sa zapojilo celkovo 1300 respondentov zo 17 európskych krajín. Výskumníci sledovali priebeh nálad respondentov od konca roka 2021 do leta 2022.
Na základe výskumu došli vedci k záveru, že vypuknutie vojny na Ukrajine spôsobilo kolektívny pokles úrovne psychickej pohody u Európanov bez ohľadu na vek, pohlavie, politické názory alebo iné povahové vlastnosti.
"Okrem zjavných dôsledkov vojny, ako je prílev utečencov či narušenie dodávateľských reťazcov, existujú aj menej zjavné rozmery: vplyv každodenných správ a vyobrazení na psychiku... Naše údaje naznačujú, že politickí a sociálni aktéri by sa mali v čase krízy zamerať aj na duševné zdravie, a to najmä u ľudí, ktorí sú náchylnejší na stres," uviedol psychológ Julian Scharbert, ktorý výskum viedol spolu s profesorom Mitjom Backom.
Zo štúdie zároveň vyplýva, že ľudia pociťovali po vypuknutí vojny vyššiu úroveň psychického stresu ako po jadrovej katastrofe v japonskej jadrovej elektrárni Fukušima v roku 2011 či po lockdowne počas pandémie COVID-19 v roku 2020. Najviac sa úroveň duševného zdravia zhoršila počas dní, keď sa o vojne najviac písalo na sociálnych sieťach.
Výskum nezistil žiadnu súvislosť medzi úrovňou psychickej pohody a aktívnou solidaritou, napríklad prostredníctvom darov či účasti na demonštráciách. Individuálne povahové črty však zohrávali rozhodujúcu úlohu v tom, ako rýchlo sa ľudia zotavili z prvotného šoku.
"Ľudia, ktorí mali zraniteľnejšiu a menej stabilnú osobnosť, sa v porovnaní s ľuďmi so stabilnou osobnosťou nezotavili ani mesiac po vypuknutí vojny," uviedol Scharbert.
Výskumníci dodali, že ľudia na Ukrajine a v Rusku pravdepodobne čelia oveľa vyššej miere stresu, no pre tieto krajiny nie sú k dispozícii žiadne údaje.
Na štúdii sa podieľal medzinárodný tím približne 50 výskumníkov pod vedením Scharberta a Backa z Univerzity v Münsteri. Vychádzali z približne 45.000 individuálnych prieskumov, do ktorých sa zapojilo celkovo 1300 respondentov zo 17 európskych krajín. Výskumníci sledovali priebeh nálad respondentov od konca roka 2021 do leta 2022.
