Jaskyňa leží západne od Rožňavy medzi mestom Jelšava a obcou Štítnik.
Autor TASR
Rožňava 11. júna (TASR) - Ochtinská aragonitová jaskyňa, ktorá sa nachádza v Slovenskom rudohorí, predstavuje unikátny prírodný jav podzemného krasu. TASR o tom informovala hovorkyňa Štátnej ochrany prírody (ŠOP) SR Kristína Bocková.
"Sprístupnených jaskýň tohto typu je na svete veľmi málo a jej charakteristická výzdoba je unikátna v celosvetovom meradle," konštatovala.
Jaskyňa leží západne od Rožňavy medzi mestom Jelšava a obcou Štítnik. Pozornosť návštevníkov podľa hovorkyne púta rôznorodosťou aragonitovej výplne i vznikom a vývojom podzemných priestorov. "Prístupová štôlňa ústi do jaskyne v nadmorskej výške 642 metrov," spomenula s tým, že chodby a siene vytvorila korózna činnosť zrážkovej vody. Prevažne horizontálne chodby a siene sú tvarom odlišné. Vznikli najmä koróznou činnosťou pomaly prúdiacej vody, ktorá bola z miešania vôd rozdielnych teplôt a chemického zloženia. "Na to poukazuje množstvo nepravidelných výklenkov a stropných kupol," zdôraznila. Doplnila, že pozdĺž bývalej vodnej hladiny, ktorá klesla a dlho stagnovala, sa vytvorili zarovnané stropy a bočné zárezy na skalných stenách.
Bocková uviedla, že v jaskyni zistili tri generácie aragonitu. "Tvorí sa z vodných roztokov s vysokým obsahom horčíka, železa a mangánu," vysvetlila a dodala, že najstaršie sú zakalené obličkovité útvary. Najväčšie zastúpenie má druhá generácia aragonitu. Vyskytuje sa v podobe niekoľko centimetrov dlhých ihlíc a zakrivených heliktitov. "Vytvárajú tak trsovité alebo kríčkovité útvary, ktoré sú pre návštevníkov najatraktívnejšie," poznamenala.
Aragonit podľa jej slov stále dorastá, čím si udržiava bielu farbu a čistý vzhľad. Najmladšia generácia aragonitu, ktorý sa v súčasnosti tvorí v železitých okroch, vytvára drobné vejáriky, ojedinele miniatúrne špirálovité útvary.
V Ochtinskej aragonitovej jaskyni sa vyskytujú chvostoskoky, roztoče a dvojkrídlovce. "Na organických zvyškoch sa vyvíjajú larvy zriedkavého druhu dvojkrídlovca z čeľade smútnicovitých, známeho zatiaľ len z dvoch jaskýň na Slovensku," zhrnula. Charakteristická je absenciou netopierov a vyskytuje sa v nej tiež málo bezstavovcov.
Jaskyňu objavili v roku 1954 pri razení geologickej štôlne Kapusta pracovníci Východoslovenského rudného prieskumu v Jelšave. Práce pre jej prístup sa začali v roku 1966, pre verejnosť ju otvorili v roku 1972. Prehliadka pre záujemcov trvá tridsať minút a dĺžka sprístupnenej časti má 230 metrov. Teplota vzduchu je vyše sedem stupňov Celzia.
Ochtinská aragonitová jaskyňa patrí do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
"Sprístupnených jaskýň tohto typu je na svete veľmi málo a jej charakteristická výzdoba je unikátna v celosvetovom meradle," konštatovala.
Jaskyňa leží západne od Rožňavy medzi mestom Jelšava a obcou Štítnik. Pozornosť návštevníkov podľa hovorkyne púta rôznorodosťou aragonitovej výplne i vznikom a vývojom podzemných priestorov. "Prístupová štôlňa ústi do jaskyne v nadmorskej výške 642 metrov," spomenula s tým, že chodby a siene vytvorila korózna činnosť zrážkovej vody. Prevažne horizontálne chodby a siene sú tvarom odlišné. Vznikli najmä koróznou činnosťou pomaly prúdiacej vody, ktorá bola z miešania vôd rozdielnych teplôt a chemického zloženia. "Na to poukazuje množstvo nepravidelných výklenkov a stropných kupol," zdôraznila. Doplnila, že pozdĺž bývalej vodnej hladiny, ktorá klesla a dlho stagnovala, sa vytvorili zarovnané stropy a bočné zárezy na skalných stenách.
Bocková uviedla, že v jaskyni zistili tri generácie aragonitu. "Tvorí sa z vodných roztokov s vysokým obsahom horčíka, železa a mangánu," vysvetlila a dodala, že najstaršie sú zakalené obličkovité útvary. Najväčšie zastúpenie má druhá generácia aragonitu. Vyskytuje sa v podobe niekoľko centimetrov dlhých ihlíc a zakrivených heliktitov. "Vytvárajú tak trsovité alebo kríčkovité útvary, ktoré sú pre návštevníkov najatraktívnejšie," poznamenala.
Aragonit podľa jej slov stále dorastá, čím si udržiava bielu farbu a čistý vzhľad. Najmladšia generácia aragonitu, ktorý sa v súčasnosti tvorí v železitých okroch, vytvára drobné vejáriky, ojedinele miniatúrne špirálovité útvary.
V Ochtinskej aragonitovej jaskyni sa vyskytujú chvostoskoky, roztoče a dvojkrídlovce. "Na organických zvyškoch sa vyvíjajú larvy zriedkavého druhu dvojkrídlovca z čeľade smútnicovitých, známeho zatiaľ len z dvoch jaskýň na Slovensku," zhrnula. Charakteristická je absenciou netopierov a vyskytuje sa v nej tiež málo bezstavovcov.
Jaskyňu objavili v roku 1954 pri razení geologickej štôlne Kapusta pracovníci Východoslovenského rudného prieskumu v Jelšave. Práce pre jej prístup sa začali v roku 1966, pre verejnosť ju otvorili v roku 1972. Prehliadka pre záujemcov trvá tridsať minút a dĺžka sprístupnenej časti má 230 metrov. Teplota vzduchu je vyše sedem stupňov Celzia.
Ochtinská aragonitová jaskyňa patrí do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.