Fenomén umelej inteligencie sa v posledných rokoch exponenciálne zvyšuje a má obrovský vplyv na pracovné návyky a každodenný život ľudí.
Autor TASR
,aktualizované Brusel 11. októbra (TASR) - Zhromaždiť významných odborníkov, vedcov a výskumníkov z rôznych oblastí hospodárstva a spoločnosti, ktoré sú konfrontované so zavádzaním umelej inteligencie, bolo cieľom konferencie, ktorá sa konala vo štvrtok na Stálom zastúpení SR pri EÚ v Bruseli.
Akcia sa uskutočnila v rámci slovenského predsedníctva Vyšehradskej štvorky (V4). Spoluorganizátorom Konferencie V4 o umelej inteligencii bola Styčná kancelária SR pre výskum a vývoj v Bruseli (SLORD).
Veľvyslankyňa Petra Vargová, zástupkyňa stáleho predstaviteľa pri EÚ, v rozhovore pre TASR zdôraznila, že Slovensko a krajiny V4 chcú dať najavo, že táto téma je pre ne dôležitá a nastavujú pre ňu potrebný právny rámec. Slovensko už podľa Vargovej pripravuje národnú stratégiu rozvoja umelej inteligencie.
"Dá sa povedať, že naše krajiny nie sú na špici v rámci EÚ a práve Únia nám môže pomôcť. Lebo je dôležité nastaviť celkový regulačný rámec v tejto oblasti," uviedla veľvyslankyňa.
Podľa jej slov prínosom konferencie boli diskusie z rôznych sektorov činnosti. Nebol to len pohľad technický a vývojový, ale účastníci hovorili aj o socio-ekonomických, etických či právnych dopadoch zavádzania umelej inteligencie.
Organizátori rozdelili hlavné témy diskusií o umelej inteligencii na štyri oblasti: veda, výskum a vývoj; priemysel a hospodárstvo; sociálne zmeny a dopady na trh práce a umelá inteligencia v kontexte kybernetickej vojny.
"Umelá inteligencia je s nami už dlho, avšak legislatívne ide o nový sektor. Nastavujeme niečo, čo by malo fungovať dlhšiu dobu," vysvetlila Vargová. To je dôležité aj z pohľadu firiem a investorov, aby vedeli aké sú "podmienky hry". Aj preto je potrebný súlad celoeurópskeho práva s národnými legislatívami. V tejto súvislosti považuje za logické, že na konferencii vystupovali aj zástupcovia Európskej komisie, lebo euroinštitúcie nastavujú všeobecné podmienky. "Komisia predkladá návrhy a je dôležité, aby počúvala aj členské krajiny a zapracovala niektoré naše návrhy priamo do finálnych nariadení, ktoré budú regulovať nás všetkých," vysvetlila.
Vargová tiež upozornila na význam toho, ako sa budeme na umelú inteligenciu pozerať. Ak ju budeme vnímať ako hrozbu, odzrkadlí sa to aj v legislatíve. Ak sa budeme na ňu naopak pozerať ako na prínos a priestor pre nové príležitosti, náš právny rámec bude otvorený novým ideám a inováciám. "Musíme to brať ako príležitosť. Tak ako to robia USA a Čína, ktoré sú v oblasti technológií a vývoja pred EÚ," skonštatovala.
Predstavitelia SLORD upozornili na skutočnosť, že fenomén umelej inteligencie sa v posledných rokoch exponenciálne zvyšuje a má obrovský vplyv na pracovné návyky a každodenný život ľudí. Ide o "zásadnú revolúciu", s ktorou sa spoločnosť musí naučiť zaobchádzať a využiť šance, ktoré nové technológie núkajú pre výrazné zlepšenie pracovného prostredia alebo spoločenské interakcie medzi ľuďmi.
"Očakávania hovoria, že systémy založené na umelej inteligencii používané pri autonómnej preprave podstatne znížia počet nehôd a v dôsledku toho aj počet smrteľných nehôd. Tieto systémy môžu prispieť k dosiahnutiu lepších výsledkov v oblasti zdravia a diagnostikácie," uvádza sa v správe SLORD. Podobne aj zmienky o tom, že digitalizácia priemyslu a ekonomiky je založená na údajoch, pri spracovávaní ktorých má umelá inteligencia kľúčovú úlohu. Rovnako je to aj vo verejnej správe či v oblasti obrany, kde umelá inteligencia pomáha pri presnejšom plánovaní a rozhodovaní.
Europoslanec Miroslav Mikolášik (KDH) na konferencii uviedol, že touto otázkou sa zaoberajú aj v Európskom parlamente a upozornil na etickú dimenziu zavádzania umelej inteligencie, keď sa nesmie povoliť takzvaný "transhumanizmus". Čiže udelenie štatútu osoby robotom alebo zariadeniam na báze umelej inteligencie. "EÚ musí dať jasný signál, že robot navždy zostane iba vec, prístroj v službách ľudí, a za jeho činnosť je zodpovedný vždy iba človek," uviedol poslanec.
Slovenský diplomat v otváracej časti podujatia spresnil, že rozvoj umelej inteligencie prechádza rýchlym vývojom a je výzvou pre každý priemyselný sektor a pre každú krajinu.
Konferencia V4 o umelej inteligencii sa uskutočnila v rámci slovenského predsedníctva Vyšehradskej štvorky (V4) a jej spoluorganizátorom bola Styčná kancelária SR pre výskum a vývoj v Bruseli (SLORD).
Koterec pre TASR pripomenul, že v rámci Úradu podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu vznikla sekcia, za ktorú je zodpovedný a ktorá bude oveľa intenzívnejšie ako doteraz sledovať agendu exponenciálnych alebo rušivých technológií. Tie podľa jeho slov v najbližších rokoch zmenia fungovanie celej spoločnosti a začnú sa "tlačiť" do hodnôt, na ktorých EÚ vybudovala svoju existenciu.
Upozornil, že je v záujme vlády SR vyrovnať sa so situáciou v oblasti technologického rozvoja a zabezpečiť na Slovensku dostatok expertov z tejto oblasti. Pripomenul, že fungujú programy, ktoré lákajú slovenských študentov a mladých expertov zo zahraničia, aby sa vrátili domov a rozvíjali slovenské výskumné a vývojové centrá.
"My chceme urobiť ešte viac. Je potrebné, aby sa zmenil negatívny vývoj, ktorý pociťuje Európa, ale na Slovensku je citeľnejší - odliv mozgov a expertov z oblasti špičkových technológií. To sa dá urobiť tak, že začneme oveľa viac podporovať výskumné a vývojové centrá," vysvetlil Koterec. Podľa jeho slov slovenské školstvo generuje dostatok expertov, ktorí v oblasti umelej inteligencie môžu pracovať. Ale tým, že na Slovensku neexistuje silný dopyt po takýchto expertoch, že je málo sofistikovaných firiem a laboratórií, mladí experti odchádzajú za uplatnením do zahraničia.
Koterec zdôraznil, že vláda SR chce preto oveľa intenzívnejšie podporovať mechanizmy na podporu výskumu a vývoja. To platí aj pri podpore podnikov, ktoré sa orientujú na vývoj, osobitne však pre malé a stredné podniky. Lebo veľké firmy si to vedia zariadiť, majú dosť financií, aj preto vláda musí podporiť menšie a stredné podniky, aby sa prispôsobili rýchlym zmenám v technológiách a umelej inteligencii.
Experti z oblasti umelej inteligencie upozorňujú, že tento fenomén je všadeprítomný a bude narastať. Koterec v tejto súvislosti upozornil na význam vzdelávania na národnej ale aj celoeurópskej úrovni. Spresnil, že Ministerstvo školstva SR začína intenzívne reagovať na tieto výzvy, ale treba urobiť viac a to v rámci celej EÚ.
"Vzdelávanie je doménou národných vlád, ale treba viac spolupracovať. Podľa môjho názoru by sa kódovanie, používanie programovacích jazykov, malo stať jedným zo štandardných jazykov, ktoré sa deti v EÚ budú učiť už na základných školách," uviedol. Priznal, že nie všetci žiaci budú v tomto odbore vynikať, ale bude možné už od začiatku identifikovať deti so záujmom o túto oblasť.
Účastníci konferencie upozornili aj na skutočnosť, že EÚ po odchode Spojeného kráľovstva príde o štvrtinu svojho vývojového potenciálu v oblasti umelej inteligencie. Koterec vyjadril nádej, že britská strana ani po brexite nepretrhne väzby so zvyškom EÚ.
"Pevne verím, že bude v záujme Británie, že sa od spolupráce s EÚ neodstrihne. Stane sa zraniteľnejšou ako je teraz EÚ ako celok. Tigri typu Číny budú mať záujem rásť rýchlejšie a ísť dopredu a oslabená bude nielen EÚ ale aj Británia. Mojou nádejou je, že Británia podobne ako v oblasti obrany bude chcieť aj v tomto zostať súčasťou európskeho spoločenstva," uviedol Koterec.
Spravodajca TASR Jaromír Novak
Akcia sa uskutočnila v rámci slovenského predsedníctva Vyšehradskej štvorky (V4). Spoluorganizátorom Konferencie V4 o umelej inteligencii bola Styčná kancelária SR pre výskum a vývoj v Bruseli (SLORD).
Veľvyslankyňa Petra Vargová, zástupkyňa stáleho predstaviteľa pri EÚ, v rozhovore pre TASR zdôraznila, že Slovensko a krajiny V4 chcú dať najavo, že táto téma je pre ne dôležitá a nastavujú pre ňu potrebný právny rámec. Slovensko už podľa Vargovej pripravuje národnú stratégiu rozvoja umelej inteligencie.
"Dá sa povedať, že naše krajiny nie sú na špici v rámci EÚ a práve Únia nám môže pomôcť. Lebo je dôležité nastaviť celkový regulačný rámec v tejto oblasti," uviedla veľvyslankyňa.
Podľa jej slov prínosom konferencie boli diskusie z rôznych sektorov činnosti. Nebol to len pohľad technický a vývojový, ale účastníci hovorili aj o socio-ekonomických, etických či právnych dopadoch zavádzania umelej inteligencie.
Organizátori rozdelili hlavné témy diskusií o umelej inteligencii na štyri oblasti: veda, výskum a vývoj; priemysel a hospodárstvo; sociálne zmeny a dopady na trh práce a umelá inteligencia v kontexte kybernetickej vojny.
"Umelá inteligencia je s nami už dlho, avšak legislatívne ide o nový sektor. Nastavujeme niečo, čo by malo fungovať dlhšiu dobu," vysvetlila Vargová. To je dôležité aj z pohľadu firiem a investorov, aby vedeli aké sú "podmienky hry". Aj preto je potrebný súlad celoeurópskeho práva s národnými legislatívami. V tejto súvislosti považuje za logické, že na konferencii vystupovali aj zástupcovia Európskej komisie, lebo euroinštitúcie nastavujú všeobecné podmienky. "Komisia predkladá návrhy a je dôležité, aby počúvala aj členské krajiny a zapracovala niektoré naše návrhy priamo do finálnych nariadení, ktoré budú regulovať nás všetkých," vysvetlila.
Vargová tiež upozornila na význam toho, ako sa budeme na umelú inteligenciu pozerať. Ak ju budeme vnímať ako hrozbu, odzrkadlí sa to aj v legislatíve. Ak sa budeme na ňu naopak pozerať ako na prínos a priestor pre nové príležitosti, náš právny rámec bude otvorený novým ideám a inováciám. "Musíme to brať ako príležitosť. Tak ako to robia USA a Čína, ktoré sú v oblasti technológií a vývoja pred EÚ," skonštatovala.
Predstavitelia SLORD upozornili na skutočnosť, že fenomén umelej inteligencie sa v posledných rokoch exponenciálne zvyšuje a má obrovský vplyv na pracovné návyky a každodenný život ľudí. Ide o "zásadnú revolúciu", s ktorou sa spoločnosť musí naučiť zaobchádzať a využiť šance, ktoré nové technológie núkajú pre výrazné zlepšenie pracovného prostredia alebo spoločenské interakcie medzi ľuďmi.
"Očakávania hovoria, že systémy založené na umelej inteligencii používané pri autonómnej preprave podstatne znížia počet nehôd a v dôsledku toho aj počet smrteľných nehôd. Tieto systémy môžu prispieť k dosiahnutiu lepších výsledkov v oblasti zdravia a diagnostikácie," uvádza sa v správe SLORD. Podobne aj zmienky o tom, že digitalizácia priemyslu a ekonomiky je založená na údajoch, pri spracovávaní ktorých má umelá inteligencia kľúčovú úlohu. Rovnako je to aj vo verejnej správe či v oblasti obrany, kde umelá inteligencia pomáha pri presnejšom plánovaní a rozhodovaní.
Europoslanec Miroslav Mikolášik (KDH) na konferencii uviedol, že touto otázkou sa zaoberajú aj v Európskom parlamente a upozornil na etickú dimenziu zavádzania umelej inteligencie, keď sa nesmie povoliť takzvaný "transhumanizmus". Čiže udelenie štatútu osoby robotom alebo zariadeniam na báze umelej inteligencie. "EÚ musí dať jasný signál, že robot navždy zostane iba vec, prístroj v službách ľudí, a za jeho činnosť je zodpovedný vždy iba človek," uviedol poslanec.
Koterec: Vláda SR nepodceňuje význam rozvoja umelej inteligencie
Zavádzanie umelej inteligencie musí mať pozitívny dopad na spoločnosť. Uviedol to diplomatický poradca podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu Miloš Koterec vo svojom prejave na konferencii o umelej inteligencii, ktorá sa vo štvrtok konala na Stálom zastúpení SR pri EÚ v Bruseli.Slovenský diplomat v otváracej časti podujatia spresnil, že rozvoj umelej inteligencie prechádza rýchlym vývojom a je výzvou pre každý priemyselný sektor a pre každú krajinu.
Konferencia V4 o umelej inteligencii sa uskutočnila v rámci slovenského predsedníctva Vyšehradskej štvorky (V4) a jej spoluorganizátorom bola Styčná kancelária SR pre výskum a vývoj v Bruseli (SLORD).
Koterec pre TASR pripomenul, že v rámci Úradu podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu vznikla sekcia, za ktorú je zodpovedný a ktorá bude oveľa intenzívnejšie ako doteraz sledovať agendu exponenciálnych alebo rušivých technológií. Tie podľa jeho slov v najbližších rokoch zmenia fungovanie celej spoločnosti a začnú sa "tlačiť" do hodnôt, na ktorých EÚ vybudovala svoju existenciu.
Upozornil, že je v záujme vlády SR vyrovnať sa so situáciou v oblasti technologického rozvoja a zabezpečiť na Slovensku dostatok expertov z tejto oblasti. Pripomenul, že fungujú programy, ktoré lákajú slovenských študentov a mladých expertov zo zahraničia, aby sa vrátili domov a rozvíjali slovenské výskumné a vývojové centrá.
"My chceme urobiť ešte viac. Je potrebné, aby sa zmenil negatívny vývoj, ktorý pociťuje Európa, ale na Slovensku je citeľnejší - odliv mozgov a expertov z oblasti špičkových technológií. To sa dá urobiť tak, že začneme oveľa viac podporovať výskumné a vývojové centrá," vysvetlil Koterec. Podľa jeho slov slovenské školstvo generuje dostatok expertov, ktorí v oblasti umelej inteligencie môžu pracovať. Ale tým, že na Slovensku neexistuje silný dopyt po takýchto expertoch, že je málo sofistikovaných firiem a laboratórií, mladí experti odchádzajú za uplatnením do zahraničia.
Koterec zdôraznil, že vláda SR chce preto oveľa intenzívnejšie podporovať mechanizmy na podporu výskumu a vývoja. To platí aj pri podpore podnikov, ktoré sa orientujú na vývoj, osobitne však pre malé a stredné podniky. Lebo veľké firmy si to vedia zariadiť, majú dosť financií, aj preto vláda musí podporiť menšie a stredné podniky, aby sa prispôsobili rýchlym zmenám v technológiách a umelej inteligencii.
Experti z oblasti umelej inteligencie upozorňujú, že tento fenomén je všadeprítomný a bude narastať. Koterec v tejto súvislosti upozornil na význam vzdelávania na národnej ale aj celoeurópskej úrovni. Spresnil, že Ministerstvo školstva SR začína intenzívne reagovať na tieto výzvy, ale treba urobiť viac a to v rámci celej EÚ.
"Vzdelávanie je doménou národných vlád, ale treba viac spolupracovať. Podľa môjho názoru by sa kódovanie, používanie programovacích jazykov, malo stať jedným zo štandardných jazykov, ktoré sa deti v EÚ budú učiť už na základných školách," uviedol. Priznal, že nie všetci žiaci budú v tomto odbore vynikať, ale bude možné už od začiatku identifikovať deti so záujmom o túto oblasť.
Účastníci konferencie upozornili aj na skutočnosť, že EÚ po odchode Spojeného kráľovstva príde o štvrtinu svojho vývojového potenciálu v oblasti umelej inteligencie. Koterec vyjadril nádej, že britská strana ani po brexite nepretrhne väzby so zvyškom EÚ.
"Pevne verím, že bude v záujme Británie, že sa od spolupráce s EÚ neodstrihne. Stane sa zraniteľnejšou ako je teraz EÚ ako celok. Tigri typu Číny budú mať záujem rásť rýchlejšie a ísť dopredu a oslabená bude nielen EÚ ale aj Británia. Mojou nádejou je, že Británia podobne ako v oblasti obrany bude chcieť aj v tomto zostať súčasťou európskeho spoločenstva," uviedol Koterec.
Spravodajca TASR Jaromír Novak