: Lebka ženy zo skupiny lovcov-zberačov, ktorých pozostatky sa našli spolu s množstvom artefaktov v časti Kanalfjorden mesta Motala v juhovýchodnom Švédsku.Foto: kredity foto: Fredrik Hallgren
Rodokmeň obyvateľov nášho kontinentu má novú vetvu. Pochádzame nie z dvoch skupín pravekých ľudí, ako sa myslelo, ale z troch. Tí poslední prišli od severovýchodu. A prišli aj na Slovensko.
Bratislava 12. októbra (Teraz.sk) - Udialo sa to pred približne 7500 rokmi. Základ Európanov vtedy tvorili lovci-zberači, anatomicki moderní ľudia z druhu Homo sapiens. V našej časti sveta neboli pôvodní, lebo do nej migrovali z Afriky cez Blízky východ pred asi 45.000 rokmi. V Európe a celej západnej Eurázii nahradili neandertálcov, človeka neandertálskeho. Azda už pred vyše 30.000 rokmi. Obe etniká spolu určitý čas koexistovali a miešali sa. Svedčia o tom výskumy, podľa ktorých v sebe nosíme niekoľko percent neandertálskej DNA.
Medzi klenoty pravekých dejín a nezvyčajné turistické atrakcie v Bojniciach patrí Múzeum praveku Slovenska, ktoré sa nachádza v centre mesta, v mieste neveľkej Prepoštskej jaskyne, kde praveký človek neandertálskeho typu pred približne 70-tisíc rokmi skutočne žil. Na snímke figuríny pravekých lovcov. Bojnice, 31. júla 2013. Foto: TASR/Pavol Remiaš
Kto bol prvý?
Pôvodní však v Európe či Eurázii neboli ani neandertálci. Zrejme sa vyvinuli pred zhruba pol milióna rokmi z praľudí ako Homo heidelbergensis a Homo antecessor. Tí boli potomkami človeka vzpriameného, Homo erectus, ktorý pred približne 1,8 milióna rokmi vyrazil ako prvý zástupca nášho ľudského rodu Homo z čierneho kontinentu do Eurázie.
Na snímke z 2. októbra 2013 je lebka predka človeka Homo erectus georgicus, v Gruzínskom národnom múzeu v Tbilisi. Nález je starý 1,8 milióna rokov a objavili ho v roku 2005 na území gruzínskej stredovekej dediny Dmanisi. Foto: TASR/AP
Etnika z východu
Pred spomenutými 7500 rokmi do Európy naplno prúdili poľnohospodárske etniká z Blízkeho východu. Priniesli produkciu potravín, teda pestovanie plodín a chov domácich zvierat. To im, keďže vytvárali zásoby, uvoľnilo ruky, aby veľký úsek dňa venovali iným činnostiam, ako čistému zháňaniu jedla. A špecializovali sa i sociálne rozvrstvili. Nečudo, že čoskoro získali prevahu nad lovcami-zberačmi, ktorých sčasti úplne nahradili, sčasti asimilovali.
Kostenno-pazúrikový hrot z Kanafjorden. Pravdepodobne patril k oštepu Foto: Fredrik Hallgren
Nová kapitola
Podľa archeológov i genetikov sú takmer všetci dnešní Európania potomkami zmiešania týchto dvoch etník. Pôvodných lovcov-zberačov a príchodzích poľnohospodárov. Teraz vyšlo najavo, že to nie je celý príbeh. Do mozaiky treba zasadiť ešte tretích „hráčov“, severných Eurázijčanov. Svojou DNA prispeli nielen dnešným Európanom, ale aj etnikám, ktoré pred vyše 15.000 rokmi prekročili Beringov prieliv a napokon osídlili Nový svet až po Ohňovú zem v Južnej Amerike.
Také sú závery 120-členného medzinárodného tímu, ktorý viedli David Reich z Harvard Medical School v Bostone (štát Massachusetts, USA) a Johannes Krause z Universität Tübingen (Nemecko). Prvým autorom výsledného článku v najprestížnejšom prírodovednom týždenníku sveta, Nature (príroda), vydávanom vo Veľkej Británii, bol Reichov kolega Iosif Lazaridis. Okrem amerických a nemeckých tvorili tím ešte vedci zo Švédska, Číny, Austrálie, Luxemburska, Kene, Veľkej Británie, Ománu, Argentíny, Ruska, Kostariky, Kolumbie, Izraela, Maďarska, Maroka, Talianska, Kanady, Švajčiarska, Francúzska, Nórska, Bulharska, Litvy, Estónska, Guatemaly, Fínska, Tanzánie, Čile, Uzbekistanu, Ukrajiny, Bolívie, Libanonu, Chorvátska, Indie a Grécka. Skutočne, globálna úloha, globálny záber.
Zdobený parohový krompáč z Kanalfjorden Foto: Kredity foto: Fredrik Hallgren
„Pred touto štúdiou boli modely predkov Európanov dvojzložkovou zmesou. Preukázali sme, že zložky boli tri. Vysvetľuje to aj nedávno objavené genetické spojenie medzi Európanmi a pôvodnými Američanmi. Tá istá etnická skupina severných Eurázijčanov prispela k obidvom týmto populáciám,“ konštatoval David Reich.
S kolegami zistil aj to, že dávni blízkovýchodní poľnohospodári a ich európski potomkovia pochádzajú z dosiaľ neznámej ešte staršej línie, nazvanej bazálni Eurázijčania.
Polovica ľudí v Litve má predkov lovcov - zberačov
Členovia tímu sa rozhodli prispieť k riešeniu stále záhadného pôvodu Európanov a ich vzťahu k ostatnému ľudstvu. Sústredili vzorky DNA 2345 dnešných obyvateľov celého sveta zo 192 populácií. Analyzovali aj DNA 9 pravekých respektíve starovekých ľudí. Ôsmi boli lovci-zberači spred asi 8000 rokov, ktorých pozostatky sa našli v Švédsku a Luxembursku, jeden bol poľnohospodár spred asi 7000 rokov, jeho kosti sú z Nemecka.
Pri porovnávaní zohľadnili aj výsledky, týkajúce sa skôr analyzovanej DNA pravekých respektíve starovekých ľudí z rovnakého obdobia. Aj skorých poľnohospodárov-pastierov, ako bol slávny Ľadový muž Ötzi spred približne 5300 rokov, ktorého múmiu našli v roku 1991 turisti vďaka topeniu ľadovca vysoko v Alpách na rakúsko-talianskom pomedzí.
Celkový pohľad na archeologické vykopávky v Kanalfjorden. Foto: Kredity foto: Fredrik Hallgren
„Medzi lovcami-zberačmi a poľnohospodármi existoval ostrý genetický prechod, čo odrážalo veľký pohyb nových obyvateľov do Európy z Blízkeho východu,“ povedal David Reich.
DNA dávnych severných Eurázijčanov sa však nenašla ani u praeurópskych lovcov-zberačov, ani u skorých európskych poľnohospodárov. Severní Eurázijčania preto museli do Európy doraziť neskôr.
„Takmer všetci Európania majú predkov zo všetkých troch spomenutých etnických zložiek, líšia sa iba pomerným zastúpením týchto zložiek. Severoeurópania majú viac predkov spomedzi lovcov-zberačov. V prípade Litvanov je to až 50 percent. Juhoeurópania zasa majú viac poľnohospodárskych predkov,“ vysvetlil Iosif Lazaridis.
„Predkovia spomedzi severných Eurázijčanov tvoria všade v Európe proporčne najmenšiu zložku. Nikde nepresahuje 20 percent. Našla sa však v takmer každej európskej skupine, ktorú sme skúmali, a tiež u populácií z Kaukazu a Blízkeho východu. V západnej Eurázii musela po príchode poľnohospodárstva prebehnúť skutočne dôkladná populačná premena,“ doplnil.
Na nedatovanej snímke je lovec a zberač, ktorý obýval európsky kontinent pred 7000 rokmi. Lovci a zberači, ktorí obývali európsky kontinent pred 7000 rokmi, mali pravdepodobne modré oči a tmavú pokožku. Vyplýva to zo zistení medzinárodného výskumného tímu, o ktorých informovala agentúra AP.Existenciu nezvyčajnej pigmentácie jaskynného človeka potvrdila vzorka DNA odobratá zo zubu získaného z náleziska La Brana-Arintero v horách na severozápade Španielska. Foto: TASR/AP
Zhmotnenie „prízrakov“
V čase výskumu predstavovali dávni severní Eurázijčania takpovediac prízračnú populáciu. Nevedelo sa o nich prakticky nič. Známi boli iba zo stôp, ktoré po nich zostali v genetickom základe dnešných ľudí. V januári tohto roku však boli oznámené výsledky genetickej analýzy dvoch zástupcov tohto etnika. Ich DNA sa podarilo izolovať z kostrových pozostatkov objavených v Mal´te na juhu strednej Sibíri, ktoré boli datované do doby pred 24.000 rokmi, a v Afontovej Gore v rovnakej oblasti Ruska, tieto boli datované do doby pred 17.000 rokmi. Výsledky zaplnili medzery, priestorovo, časovo i etnicky.
„Teraz už môžeme naplno skúmať, ako súviseli s ostatnými populáciami,“ zdôraznil David Reich. Podľa jeho názoru však môže byť dávnych zložiek v genetickom základe Európanov ešte viac, nielen tri. Záhadná je DNA niektorých obyvateľov Stredomoria, ako sú Malťania. Ale aj aškenázskych Židov. Majú viac blízkovýchodných predkov, ako sa čakalo. Na druhej strane severské etniká ako Fíni, Saamovia (Laponci) a niektorí severní Rusi majú vo svoje genetickom základe viac prímesí východoázijského pôvodu.
Záhadní bazálni Eurázijčania
„Táto historicky hlboká línia neafrických predkov sa oddelila od spoločného základu predtým, ako všetky sa od seba oddelili všetky ostatné neafrické. Predtým, ako sa oddelili austrálski Aborigéni, Novoguinejci, obyvatelia južnej Indie, pôvodní Američania (Indiáni) a iní domorodí lovci-zberači, sa všetci spoločne oddelili od bazálnych Eurázijčanov. Toto nám konečne umožňuje zladiť niektoré protikladné informácie,“ pokračoval David Reich.
S kolegami plánuje dva ďalšie kroky. Po prvé, určiť, kedy do Európy dorazili dávni severní Eurázijčania. Po druhé, izolovať vzorky DNA z pozostatkov bazálnych Eurázijčanov. „Zatiaľ iba začíname chápať zložité genetické vzťahy našich predkov. Príslovečné klbko predhistorickej minulosti ľudstva nám umožní rozpliesť iba viac genetických údajov získaných výskumom pozostatkov dávnych ľudí,“ zdôraznil Johannes Krause.
Línie, ktoré viedli k človeku neandertálskemu a k nášmu druhu Homo sapiens, sa rozišli azda už pred vyše miliónom rokov. Teda najmenej o pol milióna rokov skôr, ako sa dosiaľ predpokladalo na základe analýz DNA. Vo svojej doktorskej dizertácii to napísala Aida Gómezová Roblesová z Národného strediska pre výskum evolúcie človeka a Granadskej univerzity (Španielsko). Preskúmala zuby takmer všetkých druhov hominidov čiže tvorov na ľudskej línii, alebo blízko príbuzných, ktorí žili v posledných štyroch miliónoch rokov a obývali Afriku, Áziu i Európu. Tento prístup má špecifické výhody, lebo zuby predstavujú de facto najhojnejšiu a najlepšie zachovanú vzorku fosílnych pozostatkov hominidov. Z nedávnych genetických analýz vyplýva čiastočné kríženie oboch týchto ľudských druhov po ich strete v Eurázii, kde boli neandertálci prví, ktoré môže byť v pozadí napríklad génu pre hrdzavé vlasy a podľa istých názorov aj prudkého rozvoja našej inteligencie. Foto Foto: TASR - Michael Hofreiter & Kurt Fiusterweier
Prišli aj na Slovensko
Je možné, že genetickí „tretí Európania“ súvisia s takzvaným ľudom so šnúrovou keramikou, ktorí odtláčali do ešte mokrých stien hlinených nádob pokrútené šnúry. Najprv zo severného Ruska priputovali pred azda 8000 rokmi do Škandinávie. Odtiaľ sa neskôr, pred 5000 až 4000 rokmi, rozšírili do strednej Európy. Vrátane severu Slovenska.
„Existujú dôležité otvorené otázky, týkajúce sa toho, ako sa dnešní obyvatelia sveta dostali na miesta, kde dnes sídlia. Genetici to tradične skúmali analýzou DNA dnešných ľudí. To je ale veľmi obťažné, lebo genetický materiál dnešných ľudí obsahuje veľa vrstiev premiešavania a migrácií. Analýza pravekej DNA je účinná technológia, ktorá nám dovoľuje vrátiť sa na miesta a do období, kde sa odohrali dôležité demografické udalosti. Znamená to pre nás novú veľkú príležitosť poučiť sa o histórii ľudstva,“ uzavrel David Reich.
hlavné zdroje: Nature z 18.9. 2014; Komuniké Harvard Medical School zo 17.9. 2014; Science z 5.9. 2014
