Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pri štúdiu röntgenových lúčov dospel k poznaniu, že atóm, ktorý sa vtedy pokladal za základnú stavebnú jednotku hmoty, sa skladá z ďalších častí. Thomson ich nazval elektróny.
Autor TASR
Cheetham Hill/Bratislava 18. decembra (TASR) - Britský experimentálny fyzik, laureát Nobelovej ceny za fyziku Joseph John Thomson je objaviteľom elektrónu. Narodil sa pred 160 rokmi 18. decembra 1856 v anglickom meste Cheetham Hill vo Veľkej Británii.
Joseph John Thomson študoval na univerzite v írskom Dubline a na univerzite v Cambridge (University of Cambridge) v Británii. Pracoval a vyučoval v experimentálnom fyzikálnom laboratóriu Cavendish Laboratory na univerzite v Cambridge. V roku 1884 sa stal členom londýnskej Kráľovskej spoločnosti. V laboratóriu sa venoval fyzikálnym experimentom, jeho objavy a výskumy vtedajší vedecký svet veľmi oceňoval. Zaoberal sa napríklad vodivosťou plynov. Sústredil okolo seba výkonných a perspektívnych študentov, z ktorých sa mnohí stali držiteľmi Nobelových cien.
Pri štúdiu röntgenových lúčov dospel k poznaniu, že atóm, ktorý sa vtedy pokladal za základnú stavebnú jednotku hmoty, sa skladá z ďalších častí. Thomson ich nazval elektróny. Model atómu podľa jeho vysvetlenia sa neskôr nazval pudingovým.
Thomsonov model atómu si možno ľahko predstaviť práve pri vianočnom stole, ak sa na ňom nachádza biskupský chlebík od šikovnej gazdinej. Podľa Thomsonovej predstavy sa v atóme vznášajú záporne nabité elektróny. Presne tak ako hrozienka alebo kúsky čokolády a kandizovaného ovocia v biskupskom chlebíku. Ostatná hmota atómu má kladný náboj tak, že celý atóm pôsobí neutrálne. Pôvodne sa približuje Thomsonov model atómu laikom prostredníctvom anglického pudingu. Na vysvetlenie neskoršej modernej vlnovokorpuskulárnej teórie stavby atómu však nestačí žiadne pečivo.
Joseph John Thomson sa v roku 1906 stal držiteľom Nobelovej ceny za fyziku za svoje výskumy plynov.
Zomrel v Cambridge 30. augusta 1940 vo veku 83 rokov. Za práce o podstate elektrónov získal v roku 1937 Nobelovu cenu za fyziku aj jeho syn George Paget Thomson.
Joseph John Thomson študoval na univerzite v írskom Dubline a na univerzite v Cambridge (University of Cambridge) v Británii. Pracoval a vyučoval v experimentálnom fyzikálnom laboratóriu Cavendish Laboratory na univerzite v Cambridge. V roku 1884 sa stal členom londýnskej Kráľovskej spoločnosti. V laboratóriu sa venoval fyzikálnym experimentom, jeho objavy a výskumy vtedajší vedecký svet veľmi oceňoval. Zaoberal sa napríklad vodivosťou plynov. Sústredil okolo seba výkonných a perspektívnych študentov, z ktorých sa mnohí stali držiteľmi Nobelových cien.
Pri štúdiu röntgenových lúčov dospel k poznaniu, že atóm, ktorý sa vtedy pokladal za základnú stavebnú jednotku hmoty, sa skladá z ďalších častí. Thomson ich nazval elektróny. Model atómu podľa jeho vysvetlenia sa neskôr nazval pudingovým.
Thomsonov model atómu si možno ľahko predstaviť práve pri vianočnom stole, ak sa na ňom nachádza biskupský chlebík od šikovnej gazdinej. Podľa Thomsonovej predstavy sa v atóme vznášajú záporne nabité elektróny. Presne tak ako hrozienka alebo kúsky čokolády a kandizovaného ovocia v biskupskom chlebíku. Ostatná hmota atómu má kladný náboj tak, že celý atóm pôsobí neutrálne. Pôvodne sa približuje Thomsonov model atómu laikom prostredníctvom anglického pudingu. Na vysvetlenie neskoršej modernej vlnovokorpuskulárnej teórie stavby atómu však nestačí žiadne pečivo.
Joseph John Thomson sa v roku 1906 stal držiteľom Nobelovej ceny za fyziku za svoje výskumy plynov.
Zomrel v Cambridge 30. augusta 1940 vo veku 83 rokov. Za práce o podstate elektrónov získal v roku 1937 Nobelovu cenu za fyziku aj jeho syn George Paget Thomson.
