Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Fyzika a chémia nám určujú isté hranice, povedal Mayor. Život podľa jeho slov nemôže vzniknúť na planétach zložených z plynov či na príliš horúcich planétach.
Autor TASR
Bratislava 11. októbra (TASR) - Vo vesmíre existujú tisíce planét mimo Slnečnej sústavy. Na vznik foriem života sú však potrebné špecifické podmienky vrátane prítomnosti vody či primeranej teploty. Povedal to v utorok v Bratislave švajčiarsky astrofyzik a držiteľ Nobelovej ceny (2019) Michel Mayor. V diskusii s ďalšími expertmi hovorili o možnom výskyte života vo vesmíre aj o metódach skúmania planét mimo Slnečnej sústavy.
Moderátor diskusie, novinár David Eicher na úvod pripomenul, že nad možným životom mimo našej planéty sa zamýšľali už antickí Gréci. Mayor i astrofyzik Garik Israelian dodali, že vo vesmíre sa vyskytujú látky, ktoré by biologické formy života mohli umožniť.
Mayor povedal, že dodnes bolo objavených približne 5000 planét mimo našej Slnečnej sústavy. Tieto planéty sú rôznorodé a v oblasti zloženia odlišné od planét Slnečnej sústavy - sú zložené z vody, plynov či ľadu, či skál. Od úplného porozumenia procesu vzniku planét sme podľa jeho slov ešte ďaleko.
"Ďalšou otázkou je, či máme kapacitu objaviť planétu s podmienkami vhodnými na vývoj úplných chemických podmienok na život," povedal a vyslovil otázku, či je ľudstvo vôbec schopné objaviť planétu s technicky vyspelou spoločnosťou a inteligentnou formou života.
Israelian dodal, že prvky a procesy na vznik planét, hviezd a zložitých molekúl sú vo vesmíre prítomné. "Vieme, že ingrediencie na vytvorenie života sa vo vesmíre vyskytujú - uhlík, dusík, kyslík, atď.," povedal. Tieto molekuly označil za najstabilnejšie.
"Fyzika a chémia nám určujú isté hranice," povedal Mayor. Život podľa jeho slov nemôže vzniknúť na planétach zložených z plynov či na príliš horúcich planétach.
Jedna z najdôležitejších podmienok pre život je podľa jeho slov schopnosť prenášať genetickú informáciu v DNA z generácie na generáciu, na čo je potrebná primeraná teplota prostredia. Astronómovia sa preto v spojitosti s hľadaním možného života vo vesmíre zameriavajú na planéty s teplotou atmosféry medzi mínus 20 až približne 100 stupňov Celzia a prítomnosťou vody v kvapalnom skupenstve. "Dodnes sme takýchto planét objavili desiatky," povedal.
Israelian dodal, že existujú aj ďalšie činitele, ktoré môžu mať na výskyt života vplyv, ako napríklad výbuchy supernov. "Vybudovanie biologického života je veľmi krehký proces," povedal. Mayor v tejto spojitosti pripomenul aj potrebu dlhodobej udržateľnosti podmienok priaznivých pre život na tej-ktorej planéte.
Experti ďalej diskutovali o metódach na objavovanie nových planetárnych systémov a Mayor popísal metódu, ktorá využíva meranie zmeny rýchlosti pohybu hviezd, čo umožňuje určiť prítomnosť planét. Kombináciou viacerých metód sa dajú o planétach získať rôzne údaje, ktoré potvrdia jej prítomnosť. Israelian dodal, že technológia je v súčasnosti už pomerne pokročilá a umožňuje presnejšie merania.
Michel Mayor je švajčiarsky astronóm, ktorý pôsobí ako profesor na Ženevskej univerzite (Université de Genve). V roku 1995 spolu so svojím krajanom Didierom Quelozom objavili prvú planétu mimo Slnečnej sústavy (51 Pegasi b), ktorá obieha okolo hviezdy podobnej Slnku. Za tento objav im v roku 2019 udelili Nobelovu cenu za fyziku.
Moderátor diskusie, novinár David Eicher na úvod pripomenul, že nad možným životom mimo našej planéty sa zamýšľali už antickí Gréci. Mayor i astrofyzik Garik Israelian dodali, že vo vesmíre sa vyskytujú látky, ktoré by biologické formy života mohli umožniť.
Mayor povedal, že dodnes bolo objavených približne 5000 planét mimo našej Slnečnej sústavy. Tieto planéty sú rôznorodé a v oblasti zloženia odlišné od planét Slnečnej sústavy - sú zložené z vody, plynov či ľadu, či skál. Od úplného porozumenia procesu vzniku planét sme podľa jeho slov ešte ďaleko.
"Ďalšou otázkou je, či máme kapacitu objaviť planétu s podmienkami vhodnými na vývoj úplných chemických podmienok na život," povedal a vyslovil otázku, či je ľudstvo vôbec schopné objaviť planétu s technicky vyspelou spoločnosťou a inteligentnou formou života.
Israelian dodal, že prvky a procesy na vznik planét, hviezd a zložitých molekúl sú vo vesmíre prítomné. "Vieme, že ingrediencie na vytvorenie života sa vo vesmíre vyskytujú - uhlík, dusík, kyslík, atď.," povedal. Tieto molekuly označil za najstabilnejšie.
"Fyzika a chémia nám určujú isté hranice," povedal Mayor. Život podľa jeho slov nemôže vzniknúť na planétach zložených z plynov či na príliš horúcich planétach.
Jedna z najdôležitejších podmienok pre život je podľa jeho slov schopnosť prenášať genetickú informáciu v DNA z generácie na generáciu, na čo je potrebná primeraná teplota prostredia. Astronómovia sa preto v spojitosti s hľadaním možného života vo vesmíre zameriavajú na planéty s teplotou atmosféry medzi mínus 20 až približne 100 stupňov Celzia a prítomnosťou vody v kvapalnom skupenstve. "Dodnes sme takýchto planét objavili desiatky," povedal.
Israelian dodal, že existujú aj ďalšie činitele, ktoré môžu mať na výskyt života vplyv, ako napríklad výbuchy supernov. "Vybudovanie biologického života je veľmi krehký proces," povedal. Mayor v tejto spojitosti pripomenul aj potrebu dlhodobej udržateľnosti podmienok priaznivých pre život na tej-ktorej planéte.
Experti ďalej diskutovali o metódach na objavovanie nových planetárnych systémov a Mayor popísal metódu, ktorá využíva meranie zmeny rýchlosti pohybu hviezd, čo umožňuje určiť prítomnosť planét. Kombináciou viacerých metód sa dajú o planétach získať rôzne údaje, ktoré potvrdia jej prítomnosť. Israelian dodal, že technológia je v súčasnosti už pomerne pokročilá a umožňuje presnejšie merania.
Michel Mayor je švajčiarsky astronóm, ktorý pôsobí ako profesor na Ženevskej univerzite (Université de Genve). V roku 1995 spolu so svojím krajanom Didierom Quelozom objavili prvú planétu mimo Slnečnej sústavy (51 Pegasi b), ktorá obieha okolo hviezdy podobnej Slnku. Za tento objav im v roku 2019 udelili Nobelovu cenu za fyziku.
