Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V roku 1900 vypracoval teóriu telies, ktorá má veľmi veľa spoločného s neskorším Rutherforsdovým modelom atómu. Taktiež bol v kontakte s Albertom Einsteinom.
Autor TASR
Bratislava 19. mája (TASR) – Fyzik Filip Lenard, nositeľ Nobelovej ceny za fyziku (1905), razil cestu k experimentálnemu výskumu atómu. Jeho priekopnícke práce významne prispeli k rozvoju rádiotechniky, televízie a ultramikroskopie. Svojimi objavmi položil základy kvantovej teórie. V sobotu 20. mája uplynie 70 rokov od jeho úmrtia.
Filip Lenard (Philipp Eduard Anton von Lenard) sa narodil 7. júna 1862 v dnešnej Bratislave. Po maturite na reálke v Bratislave (1880) študoval fyziku na univerzitách v maďarskej Budapešti a v rakúskej Viedni. Poznatky z medicíny získaval v nemeckom Berlíne a Heidelbergu. Doktorát z filozofie získal v roku 1886. Na svojej alma mater pôsobil do roku 1888. Potom prešiel do nemeckého Bonnu a v roku 1892 sa tu habilitoval. Mimoriadnu profesúru získal na univerzite v poľskej Vroclavi (1894), v nemeckom Aachene (1895) a Heidelbergu (1896). Posledné obdobie svojej vedeckej i pedagogickej kariéry strávil na univerzite v Heidelbergu (1907–1931), kde bol tiež riaditeľom Rádiologického ústavu. S profesorom Virgilom Klattom spolupracoval na niektorých pokusoch. Práve on ho priviedol k výskumu katódových lúčov a najmä podporoval jeho záujem o luminiscenciu. Spolupracovali vyše dvadsať rokov a pripravili asi 800 fosforeskujúcich látok a vykonali na nich 300 spektrálnych analýz Bunsenovým spektroskopom.
Svojou aktívnou prácou sa Lenard pričinil o zrod Fyzikálneho ústavu v Heidelbergu, ktorý bol pomenovaný podľa neho (Fyzikálny ústav prof. Lenarda v Heidelbergu).
V roku 1900 vypracoval teóriu telies, ktorá má veľmi veľa spoločného s neskorším Rutherforsdovým modelom atómu. Taktiež bol v kontakte s Albertom Einsteinom, s ktorým polemizoval o niektorých častiach teórie relativity.
Už na začiatku dvadsiatych rokov minulého storočia patril medzi prvých propagátorov myšlienok národného socializmu v Nemecku. Napísal aj štvorzväzkové dielo Nemecká fyzika. Angažoval sa tiež ako člen Národnosocialistickej nemeckej robotníckej strany (NSDAP - Nationalsozialistische Deutsche Arbeiterpartei).
Vedec sa stal držiteľom viacerých vyznamenaní. V roku 1896 dostal Baumgartnerovu cenu Viedenskej akadémie vied v Rakúsku, Rumfordovu cenu londýnskej Royal Society v Spojenom kráľovstve, Lazarovu cenu Francúzskej akadémie vied a v roku 1905 Nobelovu cenu za fyziku – za výskum o katódových lúčoch. Čestný doktorát na univerzite v Christianii, terajšie Oslo (Nórsko) mu bol udelený v roku 1911.
Pri príležitosti jeho 80. narodenín mu v roku 1942 Prírodovedecká fakulta Slovenskej univerzity (dnešná Univerzita Komenského - UK) v Bratislave udelila čestný doktorát z fyziky.
Fyzik Filip Lenard zomrel 20. mája 1947 v nemeckom Messelhausene vo veku 84 rokov.
Zdroj: Slovenský biografický slovník
Filip Lenard (Philipp Eduard Anton von Lenard) sa narodil 7. júna 1862 v dnešnej Bratislave. Po maturite na reálke v Bratislave (1880) študoval fyziku na univerzitách v maďarskej Budapešti a v rakúskej Viedni. Poznatky z medicíny získaval v nemeckom Berlíne a Heidelbergu. Doktorát z filozofie získal v roku 1886. Na svojej alma mater pôsobil do roku 1888. Potom prešiel do nemeckého Bonnu a v roku 1892 sa tu habilitoval. Mimoriadnu profesúru získal na univerzite v poľskej Vroclavi (1894), v nemeckom Aachene (1895) a Heidelbergu (1896). Posledné obdobie svojej vedeckej i pedagogickej kariéry strávil na univerzite v Heidelbergu (1907–1931), kde bol tiež riaditeľom Rádiologického ústavu. S profesorom Virgilom Klattom spolupracoval na niektorých pokusoch. Práve on ho priviedol k výskumu katódových lúčov a najmä podporoval jeho záujem o luminiscenciu. Spolupracovali vyše dvadsať rokov a pripravili asi 800 fosforeskujúcich látok a vykonali na nich 300 spektrálnych analýz Bunsenovým spektroskopom.
Svojou aktívnou prácou sa Lenard pričinil o zrod Fyzikálneho ústavu v Heidelbergu, ktorý bol pomenovaný podľa neho (Fyzikálny ústav prof. Lenarda v Heidelbergu).
V roku 1900 vypracoval teóriu telies, ktorá má veľmi veľa spoločného s neskorším Rutherforsdovým modelom atómu. Taktiež bol v kontakte s Albertom Einsteinom, s ktorým polemizoval o niektorých častiach teórie relativity.
Už na začiatku dvadsiatych rokov minulého storočia patril medzi prvých propagátorov myšlienok národného socializmu v Nemecku. Napísal aj štvorzväzkové dielo Nemecká fyzika. Angažoval sa tiež ako člen Národnosocialistickej nemeckej robotníckej strany (NSDAP - Nationalsozialistische Deutsche Arbeiterpartei).
Vedec sa stal držiteľom viacerých vyznamenaní. V roku 1896 dostal Baumgartnerovu cenu Viedenskej akadémie vied v Rakúsku, Rumfordovu cenu londýnskej Royal Society v Spojenom kráľovstve, Lazarovu cenu Francúzskej akadémie vied a v roku 1905 Nobelovu cenu za fyziku – za výskum o katódových lúčoch. Čestný doktorát na univerzite v Christianii, terajšie Oslo (Nórsko) mu bol udelený v roku 1911.
Pri príležitosti jeho 80. narodenín mu v roku 1942 Prírodovedecká fakulta Slovenskej univerzity (dnešná Univerzita Komenského - UK) v Bratislave udelila čestný doktorát z fyziky.
Fyzik Filip Lenard zomrel 20. mája 1947 v nemeckom Messelhausene vo veku 84 rokov.
Zdroj: Slovenský biografický slovník
