Washington 26. januára (TASR) - Finančné príspevky poskytnuté chudobným matkám mali za následok zvýšenie mozgovej aktivity ich bábätiek, vyplýva zo štúdie zverejnenej vo vedeckom časopise Proceedings of the National Academy of Sciences.

Ako píše denník The New York Times, matky z chudobných pomerov dostávali v prvý rok života svojho dieťaťa mesačne 333 dolárov (približne 295 eur). Vedci následne v ich bábätkách spozorovali zmeny mozgovej aktivity spájané s lepším poznávacími schopnosťami.

Rozdiely oproti kontrolnej skupine boli mierne. Výskumníci ich prirovnali k posunutiu sa z 81. miesta na 75. miesto zo 100. Navyše zatiaľ nie je jasné, či sa tieto zmeny v mozgovej aktivite prejavia aj v praxi, hoci v súčasnosti dostupný výskum naznačuje, že by sa mali.

Zistenia štúdie však už teraz poskytujú presvedčivý dôkaz, že finančné dotácie môžu mať vplyv na mozog a zdôrazňujú dôležitosť finančného zabezpečenia pre vývoj dieťaťa, komentuje NYT.

"Je to veľký vedecký objav," povedala neurovedkyňa Martha Farahová z Pensylvánskej univerzity, ktorá predmetnú štúdiu recenzovala. "Je to dôkaz, že už len to, že dáme rodinám viac peňazí, dokonca aj skromné množstvo peňazí, vedie k lepšiemu vývoju mozgu."

Neurovedec Charles Nelson z Harvardovej univerzity sa však vyjadril opatrnejšie. Upozornil, že plný účinok finančných príspevkov bude známy až po tom, čo deti spravia kognitívne testy. Mozgové vlny opísané v štúdií sú síce často spojené s vyššími poznávacími schopnosťami, nie však vždy, vysvetlil Nelson.

Rok po roku pribúdajú dôkazy, že chudobné deti začínajú povinnú školskú dochádzku so slabšími poznávacími schopnosťami, pripomína NYT. Neurovedci dokonca preukázali, že rozdiely sa prejavujú aj v štruktúre a fungovaní mozgu. Doteraz však nebolo jasné, či tieto rozdiely spôsobuje priamo nedostatok peňazí, alebo súvisiace okolnosti ako vzdelanie rodičov či okolie, v ktorom žijú.

Bádatelia skúmali celkovo 1000 párov matka-dieťa, ktoré následne náhodne rozdelili do dvoch skupín. Jedna dostala každý mesiac 20 dolárov, druhá 333 dolárov. S peniazmi mohli naložiť podľa vlastného uváženia.

Bábätká po roku vyšetrili elektroencefalografiou, čo je neinvazívne vyšetrenie mozgu elektródami umiestenými na hlave. Rozdiely medzi skupinami boli vo väčšine skúmaných ukazovateľov štatisticky významné, najviac však v častiach mozgu, ktoré sú spájané s kognitívnym rozvojom.

Bádatelia sa stále snažia zistiť, prečo finančné príspevky ovplyvnili vývoj mozgu. Matky mohli za peniaze napríklad nakúpiť výživnejšie jedlo alebo zdravotnú starostlivosť, mohli mať nižšiu hladinu stresu či menej pracovať a tráviť viac času so svojimi dojčatami.

Výskum sa preto nekončí, príspevky budú pokračovať minimálne do 4. narodenín skúmaných detí, pričom vedci už teraz plánujú ďalšie testy.