Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Fosíliu objavili v kopcoch Charnwood Forest východne od Leicesteru. Vek horniny ju zaraďuje do prekambria, keď boli pozemské formy života ešte doslova v plienkach.
Autor TASR
Londýn 26. júla (TASR) - Paleontológovia pomenovali fosíliu najstaršieho známeho dravého živočícha podľa sira Davida Attenborougha. Jej vek sa odhaduje na 560 miliónov rokov a ide o pozostatky najstaršieho známeho tvora s vonkajšou kostrou, tzv. exoskeletom. TASR informuje na základe správy stanice Sky News.
Fosíliu objavili v kopcoch Charnwood Forest východne od Leicesteru. Vek horniny ju zaraďuje do prekambria, keď boli pozemské formy života ešte doslova "v plienkach". Meno Auroralumina attenboroughii dostala na počesť 96-ročného britského prírodovedca a moderátora sira Davida Attenborougha. Je dlhodobo spojený s popularizáciou prírodných krás po celom svete. V roku 1985 ho kráľovná povýšila do rytierskeho stavu. Minulý mesiac získal ďalší rytiersky titul, Rád sv. Michala a sv. Juraja.
Podľa správy v časopise Nature Ecology and Evolution prvá časť latinského mena ("fakľa úsvitu") odkazuje na vek a tvar fosílie. Ide o dávneho predka dnešných koralov, medúz a sasaniek.
Sir David Attenborough strávil detstvo zbieraním prírodnín v okolí Leicesteru. "Skaly, v ktorých bola objavená Auroralumina, boli vtedy považované za také staré, že vznikli ešte predtým, ako sa na planéte začal život. Nikdy som tam teda nehľadal fosílie. O niekoľko rokov neskôr jeden chlapec z mojej školy tam skamenelinu našiel a dokázal, že sa odborníci mýlili. Bol odmenený tým, že jeho objav dostal meno. Ja som ho teraz takmer dobehol a som skutočne potešený," povedal sir David Attenborough.
"Všeobecne sa predpokladá, že živočíchy ako medúzy sa objavili pred 540 miliónmi rokov pri tzv. kambrijskej explózii. Ale tento predátor to predbehol o 20 miliónov rokov. Je to prvý tvor, o ktorom vieme, že má kostru," vysvetlil vedúci paleontologického oddelenia britského geologického ústavu (BGS) Phil Wilby.
V roku 2007 Wilby s kolegami strávili viac ako týždeň čistením 100 štvorcových metrov skaly pomocou kefiek a tlakových trysiek. Potom vyrobili gumený odliatok tejto veľkej skaly a našli viac než 1000 fosílií. Jedna z nich obzvlášť vynikla.
"Väčšina fosílií z tohto obdobia nemá obrysy tela a nie je jasný súvis telesných obrysov a samotných živočíchov. Tento má zjavne kostru s množstvom chápadiel, ktoré sa vlnili vo vode a zachytávali potravu, podobne ako to dnes robia koraly a morské sasanky," vysvetlil Frankie Dunn z Prírodovedného múzea na Oxfordskej univerzite.
Fosíliu objavili v kopcoch Charnwood Forest východne od Leicesteru. Vek horniny ju zaraďuje do prekambria, keď boli pozemské formy života ešte doslova "v plienkach". Meno Auroralumina attenboroughii dostala na počesť 96-ročného britského prírodovedca a moderátora sira Davida Attenborougha. Je dlhodobo spojený s popularizáciou prírodných krás po celom svete. V roku 1985 ho kráľovná povýšila do rytierskeho stavu. Minulý mesiac získal ďalší rytiersky titul, Rád sv. Michala a sv. Juraja.
Podľa správy v časopise Nature Ecology and Evolution prvá časť latinského mena ("fakľa úsvitu") odkazuje na vek a tvar fosílie. Ide o dávneho predka dnešných koralov, medúz a sasaniek.
Sir David Attenborough strávil detstvo zbieraním prírodnín v okolí Leicesteru. "Skaly, v ktorých bola objavená Auroralumina, boli vtedy považované za také staré, že vznikli ešte predtým, ako sa na planéte začal život. Nikdy som tam teda nehľadal fosílie. O niekoľko rokov neskôr jeden chlapec z mojej školy tam skamenelinu našiel a dokázal, že sa odborníci mýlili. Bol odmenený tým, že jeho objav dostal meno. Ja som ho teraz takmer dobehol a som skutočne potešený," povedal sir David Attenborough.
"Všeobecne sa predpokladá, že živočíchy ako medúzy sa objavili pred 540 miliónmi rokov pri tzv. kambrijskej explózii. Ale tento predátor to predbehol o 20 miliónov rokov. Je to prvý tvor, o ktorom vieme, že má kostru," vysvetlil vedúci paleontologického oddelenia britského geologického ústavu (BGS) Phil Wilby.
V roku 2007 Wilby s kolegami strávili viac ako týždeň čistením 100 štvorcových metrov skaly pomocou kefiek a tlakových trysiek. Potom vyrobili gumený odliatok tejto veľkej skaly a našli viac než 1000 fosílií. Jedna z nich obzvlášť vynikla.
"Väčšina fosílií z tohto obdobia nemá obrysy tela a nie je jasný súvis telesných obrysov a samotných živočíchov. Tento má zjavne kostru s množstvom chápadiel, ktoré sa vlnili vo vode a zachytávali potravu, podobne ako to dnes robia koraly a morské sasanky," vysvetlil Frankie Dunn z Prírodovedného múzea na Oxfordskej univerzite.
