Študoval inžinierstvo a pracoval pre armádu a za svoju poctivú prácu a nezávislý hodnotiaci úsudok sa mu ušlo uznanie.
Autor TASR
Angoulęme/Bratislava 14. júna (TASR) - Francúzsky elektrofyzik Charles Augustin de Coulomb je objaviteľom zákona klzného trenia, autorom zavedenia pojmov magnetický moment a priekopníkom náuky o elektrine a magnetizme. Narodil sa vo francúzskom Angoulęme 14. júna 1736 a v utorok uplynie od jeho narodenia 280 rokov.
Študoval inžinierstvo a pracoval pre armádu a za svoju poctivú prácu a nezávislý hodnotiaci úsudok sa mu ušlo uznanie.
Vo francúzskom Paríži študoval matematiku, v roku 1759 vstúpil do vojenskej akadémie, graduoval v roku 1761. Na začiatku kariéry sa zaoberal mechanikou a dvadsať rokov pracoval v armáde na mnohých lokalitách, prevažne sa venoval výstavbe opevnení. Od roku 1764 ho odvelili na ostrov Martinik a tamojšie nezdravé prostredie mu nalomilo zdravie. Po návrate do Francúzska začal pracovať na svojich najzaujímavejších prácach z oblasti mechaniky. V roku 1773 predstavil v Akadémii vied svoj vedecký spis o štatistike aplikovanej v architektúre, kde vedcov ohromil spôsobmi výpočtov. V roku 1779 ho poslali do pevnosti Rochefort, aby dozeral na stavbu opevnenia. Coulomb si popri tom našiel priestor na výskum trenia a ohybu lán. Tieto experimenty ho priviedli k jeho hlavnej vedeckej práci Theorie des Machines Simples (Teória jednoduchých strojov), s ktorou v roku 1781 vyhral Veľkú cenu Akadémie vied. V tom istom roku mu zadali úlohu, aby zhodnotil realizovateľnosť plavebného kanála v Bretónsku. Coulomb plán posúdil a zhodnotil ho ako drahý a zbytočný. Nadriadeným sa to nepáčilo a Coulomba penalizovali. Coulomb chcel rezignovať, jeho nadriadení to odmietli a požiadali ho o opätovné posúdenie projektu. Coulomb sa dopracoval k rovnakému záveru, a keď to potvrdil aj nezávislý expert, chceli si ho uzmieriť a ponúkli mu odškodnenie. Coulomb však prijal iba hodinky, ktoré neskôr využil pri bádaní. Po prejavenej nedôvere ostal roztrpčený natoľko, že sa už venoval iba vede.
V roku 1784 publikoval prácu o elasticite vlákien, čo ho priviedlo k zostrojeniu torzných váh. S ich pomocou dospel k základnému zákonu elektrostatiky a v roku 1788 ho rozšíril aj na magnetické pole. Coulombove zákony hovoria o dvoch bodových elektrických nábojoch a považujú sa za základné zákony elektrostatiky. Zákonitosti elektrického a magnetického poľa sú obsahom jeho rozsiahleho spisu.
Keď zažala Francúzska revolúcia (1789-1799), Coulomb stratil všetky verejné funkcie a ako väčšina aristokracie sa utiahol na svoj majetok. V Blois sa ponoril do svojich vedeckých výskumov, okrem iného skúmal viskozitu tekutín a tiež to, ako závisí výkon človeka v závislosti od jeho stravovania a klimatického pásma, v ktorom sa nachádza.
Charles Augustin de Coulomb zomrel 23. augusta 1806 vo veku 70 rokov v Paríži. Ešte pred smrťou (v roku 1802) sa stihol oženiť s matkou svojich dvoch synov, ktorí sa narodili v rokoch 1790 a 1797. Na jeho počesť fyzici pomenovali jednotku elektrického náboja C – coulomb.
Študoval inžinierstvo a pracoval pre armádu a za svoju poctivú prácu a nezávislý hodnotiaci úsudok sa mu ušlo uznanie.
Vo francúzskom Paríži študoval matematiku, v roku 1759 vstúpil do vojenskej akadémie, graduoval v roku 1761. Na začiatku kariéry sa zaoberal mechanikou a dvadsať rokov pracoval v armáde na mnohých lokalitách, prevažne sa venoval výstavbe opevnení. Od roku 1764 ho odvelili na ostrov Martinik a tamojšie nezdravé prostredie mu nalomilo zdravie. Po návrate do Francúzska začal pracovať na svojich najzaujímavejších prácach z oblasti mechaniky. V roku 1773 predstavil v Akadémii vied svoj vedecký spis o štatistike aplikovanej v architektúre, kde vedcov ohromil spôsobmi výpočtov. V roku 1779 ho poslali do pevnosti Rochefort, aby dozeral na stavbu opevnenia. Coulomb si popri tom našiel priestor na výskum trenia a ohybu lán. Tieto experimenty ho priviedli k jeho hlavnej vedeckej práci Theorie des Machines Simples (Teória jednoduchých strojov), s ktorou v roku 1781 vyhral Veľkú cenu Akadémie vied. V tom istom roku mu zadali úlohu, aby zhodnotil realizovateľnosť plavebného kanála v Bretónsku. Coulomb plán posúdil a zhodnotil ho ako drahý a zbytočný. Nadriadeným sa to nepáčilo a Coulomba penalizovali. Coulomb chcel rezignovať, jeho nadriadení to odmietli a požiadali ho o opätovné posúdenie projektu. Coulomb sa dopracoval k rovnakému záveru, a keď to potvrdil aj nezávislý expert, chceli si ho uzmieriť a ponúkli mu odškodnenie. Coulomb však prijal iba hodinky, ktoré neskôr využil pri bádaní. Po prejavenej nedôvere ostal roztrpčený natoľko, že sa už venoval iba vede.
V roku 1784 publikoval prácu o elasticite vlákien, čo ho priviedlo k zostrojeniu torzných váh. S ich pomocou dospel k základnému zákonu elektrostatiky a v roku 1788 ho rozšíril aj na magnetické pole. Coulombove zákony hovoria o dvoch bodových elektrických nábojoch a považujú sa za základné zákony elektrostatiky. Zákonitosti elektrického a magnetického poľa sú obsahom jeho rozsiahleho spisu.
Keď zažala Francúzska revolúcia (1789-1799), Coulomb stratil všetky verejné funkcie a ako väčšina aristokracie sa utiahol na svoj majetok. V Blois sa ponoril do svojich vedeckých výskumov, okrem iného skúmal viskozitu tekutín a tiež to, ako závisí výkon človeka v závislosti od jeho stravovania a klimatického pásma, v ktorom sa nachádza.
Charles Augustin de Coulomb zomrel 23. augusta 1806 vo veku 70 rokov v Paríži. Ešte pred smrťou (v roku 1802) sa stihol oženiť s matkou svojich dvoch synov, ktorí sa narodili v rokoch 1790 a 1797. Na jeho počesť fyzici pomenovali jednotku elektrického náboja C – coulomb.