Saint-André-de-Cubzac/Bratislava 11. júna (TASR) - Francúzsky oceánograf, ekológ, autor kníh a filmov Jacques-Yves Cousteau sa narodil pred 105 rokmi 11. júna 1910 vo francúzskej obci Saint-André-de-Cubzac.

Celý svoj dobrodružný život zasvätil vode, moriam a oceánom a objavovaniu nepoznaného sveta pod ich hladinou. Najskôr brázdil vody oceánov ako kapitán lode Calypso a ako laik sa venoval podmorskému bádaniu, v roku 1956 prijal ponuku stať sa riaditeľom monackého Oceánografického inštitútu.

Kapitána lode Calypso poznajú televízni diváci na celom svete vďaka jeho dokumentárnym filmom o podmorskom svete a najmä vďaka televíznemu seriálu Podmorský svet sponzorovanom USA, ktorý sa začal vysielať v roku 1965. V roku 1988 sa Cousteau stal členom Francúzskej akadémie vied.

Jeho takmer 60-ročná odysea po oceánoch a moriach bola viac ako veľkým dobrodružstvom. Okrem množstva zozbieraných materiálov o živote v hlbinách morí dosiahol výsledky aj v ďalších vedných disciplínach. Bol spoluobjaviteľom potápačského dýchacieho prístroja, vyvinul jednočlennú vrtuľou poháňanú ponorku a asistoval pri budovaní prvých podmorských kolónií, kde môžu prebývať ľudia.

On sám, vždy s neodmysliteľnou červenou pletenou čiapkou na hlave, sa označoval za bádateľa a televízneho filmára. Hviezdou svetového formátu sa stal nielen vďaka svojmu vedeckému výskumu oceánov a morí, ale k jeho popularite prispel aj prejav na summite Zeme (Earth Summit) v brazílskom Riu de Janeiro v roku 1992, kde varoval pred preľudnením planéty a obhajoval nedotknuteľnosť Amazónie a Antarktídy.

Cousteau sa narodil 11. júna 1910 v Saint-André-de-Cubzac na juhozápade Francúzska. Ako desaťročný sa začal potápať a táto vášeň, podobne ako vášeň pre filmovanie, ho neopustila celý život. Vojenskú dráhu pilota v námorníctve mu prekazilo zranenie, hrozilo dokonca, že príde o ruku. Keď sa s veľkým úsilím zo zranenia dostal, začal sa venovať bádaniu pod vodnou hladinou, fascinovaný týmto svetom ticha a životom v ňom vo všetkých jeho formách. S inžinierom Emilom Gagnanom vynašiel v roku 1943 nezávislý dýchací prístroj (akvalung), ktorý potápačovi umožňuje dýchať pod vodou bez spojenia s hladinou. V roku 1947 dosiahol svetový rekord v hĺbkovom potápaní bez pomocných prístrojov. Od roku 1962 robil experimenty s dlhodobým pobytom človeka pod vodou.

V roku 1950 objavil na Malte starú mínolovku, za pomoci britského filantropa Loela Guinnessa (sponzoroval aj jeho projekt Svet ticha) ju prebudoval na výskumnú loď, svetoznámu Calypso, na ktorej sa so svojím tímom plavil po oceánoch a pozoroval podmorský svet. Po poškodení lode pri singapurskom pobreží v januári 1996 uzrela svetlo sveta nová plávajúca vedecká základňa Calypso II. Spolu so synom Jeanom-Michelom pracoval Cousteau na vývoji ultramoderných lodí na veterný pohon, ktorá sa pod menom Alcyone objavila v roku 1985. Využitím vetra loď ušetrí 30 až 40 percent paliva.

Prvý film – Le Monde du silence (Svet ticha) - vznikol v Červenom mori a v Indickom oceáne ako filmová dokumentárna verzia rovnomennej publikácie z roku 1953 a Cousteau zaň v roku 1957 dostal Zlatú palmu vo francúzskom Cannes a Oscara v USA. Nakrútil niekoľko desiatok televíznych dokumentov, viacero filmov a napísal viac ako 50 kníh.

Na podporu svojej činnosti zakladal inžinierske aj vedecké spoločnosti, ktoré v roku 1973 zoskupil do spoločnosti Cousteau Group. V roku 1989 organizoval svetovú kampaň na ochranu Antarktídy, ktorú o dva roky vyhlásili za prírodnú rezerváciu.

V roku 1995 sa pripojil k medzinárodnej kritike Bulharska, ktoré chcelo oživiť prevádzku svojho najstaršieho jadrového reaktora. Cousteau varoval, že tým riskuje horšiu katastrofu ako bola černobyľská v roku 1986. V tom istom roku Jacques-Yves Cousteau vyjadril podporu rakúskej ekologickej organizácii Global 2000, ktorá protestovala proti dokončeniu slovenskej jadrovej elektrárne Mochovce.

Legendárny oceánograf a bývalý riaditeľ Oceánografického múzea v Monaku Jacques-Yves Cousteau zomrel 25. júna 1997 v Paríži vo Francúzsku vo veku 87 rokov.

Už posmrtne v roku 1998 bola vydaná jeho kniha s názvom Človek, orchidea a chobotnica. Na knihe jej autor v spolupráci so Susanou Shiefelbeinovou pracoval 20 rokov. Upozornili v nej na hazardovanie s ľudským zdravím, nadmerný rybolov a vykorisťovanie oceánov a na nebezpečenstvo nukleárneho programu, apelovali na zodpovednosť vedcov, politikov a všetkých ľudí voči životnému prostrediu.

V júli 2014 jeho vnuk Fabien Cousteau prekonal rekord svojho starého otca spred vyše polstoročia: vynoril sa z vôd oceánu pri pobreží americkej Floridy po 31 dňoch strávených v podmorskom laboratóriu. Expedícia s názvom Misia 31 po rokoch príprav a odkladov začala 1. júna 2014 pri brehoch súostrovia Florida Keys. Fabien Costeau sa spolu s dvoma akvanautmi ponoril do hĺbky zhruba 18 metrov, kde v blízkosti koralového útesu spočívalo jeho podmorské laboratórium Aquarius. Trinásť metrov dlhé laboratórium vybavené klimatizáciou a bezdrôtovým prístupom na internet, kúpeľnou so sprchou, šiestimi lôžkami malo pozorovacie otvory, ktoré bádateľom umožňovali nepretržite sledovať a filmovať okolitý podmorský život.

Fabienov starý otec, legendárny Jacques-Yves Cousteau strávil v roku 1963 v podobnom zariadení, umiestnenom v hĺbke deväť metrov v Červenom mori, 30 dní. Vnuk Fabien prekonal jeho rekord v pobyte pod morskou hladinou o jeden deň, čo sa týka času a o takmer desať metrov, čo sa týka hĺbky.