Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Spoločnosť rozpoznala prínos objavu a zahrnula Röntgena slávou. Pomenovali po ňom ulice, dostával ocenenia a medaily.
Autor TASR
Lennep/Bratislava 27. marca (TASR) - Nemecký profesor fyziky Wilhelm Conrad Röntgen objavil v roku 1895 elektromagnetické žiarenie - lúče x, ktoré nazvali na jeho počesť röntgenovými. Prvý laureát Nobelovej ceny za fyziku sa narodil pred 170 rokmi 27. marca 1845 v nemeckom Lennepe.
Fyzik Röntgen objavil tajomné lúče pri práci v tmavom laboratóriu. Keď sa pri experimentovaní s katódovou trubicou ukázalo, že kovová platňa zachytila neznáme žiarenie, prechádzajúce cez materiály s rôznou hrúbkou, požiadal manželku o pomoc. Tak vznikla prvá fotografia ľudskej ruky, na ktorej boli jasné kontúry kostí a tiene mäkkej svaloviny. Snubný prsteň bol na obrázku najtmavším. Röntgen správne usúdil, že ide o nový druh žiarenia a keďže jeho podstata nebola objasnená, nový jav nazval x-lúčmi (x-ray, neznáme lúče). Informácie o objave publikoval v odbornej tlači a x-lúče prezentoval aj pred würzburgskou lekárskou spoločnosťou. Prítomný prominentný anatóm vtedy odporučil nazvať nové lúče podľa ich objaviteľa.
Objav röntgenových lúčov umožnil nahliadnuť do tajomstiev ľudského tela. Poskytol obraz ľudských kostí a tkanív bez nutnosti zásahu chirurga. Spoločnosť rozpoznala prínos objavu a zahrnula Röntgena slávou. Pomenovali po ňom ulice, dostával ocenenia a medaily. Na skromného, mlčanlivého vedca, ktorý najradšej pracoval bez asistentov, to však nemalo vplyv. Naďalej osamote bádal vo svojom laboratóriu a silu na ďalšiu prácu čerpal v prírode, najmä v horách, kde sa neraz na túrach dostal do nebezpečných situácií.
V roku 1901 Röntgenovi ako prvému fyzikovi udelili Nobelovu cenu za fyziku.
Fyzik Röntgen objavil tajomné lúče pri práci v tmavom laboratóriu. Keď sa pri experimentovaní s katódovou trubicou ukázalo, že kovová platňa zachytila neznáme žiarenie, prechádzajúce cez materiály s rôznou hrúbkou, požiadal manželku o pomoc. Tak vznikla prvá fotografia ľudskej ruky, na ktorej boli jasné kontúry kostí a tiene mäkkej svaloviny. Snubný prsteň bol na obrázku najtmavším. Röntgen správne usúdil, že ide o nový druh žiarenia a keďže jeho podstata nebola objasnená, nový jav nazval x-lúčmi (x-ray, neznáme lúče). Informácie o objave publikoval v odbornej tlači a x-lúče prezentoval aj pred würzburgskou lekárskou spoločnosťou. Prítomný prominentný anatóm vtedy odporučil nazvať nové lúče podľa ich objaviteľa.
Objav röntgenových lúčov umožnil nahliadnuť do tajomstiev ľudského tela. Poskytol obraz ľudských kostí a tkanív bez nutnosti zásahu chirurga. Spoločnosť rozpoznala prínos objavu a zahrnula Röntgena slávou. Pomenovali po ňom ulice, dostával ocenenia a medaily. Na skromného, mlčanlivého vedca, ktorý najradšej pracoval bez asistentov, to však nemalo vplyv. Naďalej osamote bádal vo svojom laboratóriu a silu na ďalšiu prácu čerpal v prírode, najmä v horách, kde sa neraz na túrach dostal do nebezpečných situácií.
V roku 1901 Röntgenovi ako prvému fyzikovi udelili Nobelovu cenu za fyziku.
Wilhelm Conrad Röntgen
-prišiel na svet 27. marca 1845 v nemeckom Lennepe v rodine obchodníka so súknom. Detstvo a mladosť prežil v Holandsku. Začal študovať na univerzite v Utrechte, no odtiaľ ho vylúčili pre karikatúru, ktorej však nebol autorom. Absolvoval preto polytechniku vo švajčiarskom Zürichu, získal diplom strojného inžiniera a neskôr aj doktorát. Röntgen pracoval na niekoľkých nemeckých univerzitách - v Štrasburgu (v tom čase patril Nemecku, dnes je to francúzske mesto), v Hohenheime a v Giessene. V roku 1888 získal miesto vedúceho katedry fyziky na univerzite vo Würzburgu a v roku 1900 na mníchovskej univerzite. Hoci prijal miesto na Columbijskej univerzite v americkom New Yorku a mal už kúpený lodný lístok na cestu do USA, vypuknutie prvej svetovej vojny zmenilo jeho plány. Zostal v Mníchove po celý zvyšok svojej vedeckej kariéry a 10. februára 1923 tam aj vo veku 77 rokov zomrel.
-prišiel na svet 27. marca 1845 v nemeckom Lennepe v rodine obchodníka so súknom. Detstvo a mladosť prežil v Holandsku. Začal študovať na univerzite v Utrechte, no odtiaľ ho vylúčili pre karikatúru, ktorej však nebol autorom. Absolvoval preto polytechniku vo švajčiarskom Zürichu, získal diplom strojného inžiniera a neskôr aj doktorát. Röntgen pracoval na niekoľkých nemeckých univerzitách - v Štrasburgu (v tom čase patril Nemecku, dnes je to francúzske mesto), v Hohenheime a v Giessene. V roku 1888 získal miesto vedúceho katedry fyziky na univerzite vo Würzburgu a v roku 1900 na mníchovskej univerzite. Hoci prijal miesto na Columbijskej univerzite v americkom New Yorku a mal už kúpený lodný lístok na cestu do USA, vypuknutie prvej svetovej vojny zmenilo jeho plány. Zostal v Mníchove po celý zvyšok svojej vedeckej kariéry a 10. februára 1923 tam aj vo veku 77 rokov zomrel.
