Bratislava 11. apríla (Teraz.sk) - Výprava slávneho conquistadora Hernána Cortésa mohla skončiť úplne inak. Španieli boli blízko úplnej porážky, ktorá v tých časoch v južnej Amerike v lepšom prípade znamenala smrť v boji, v horšom rituálne obetovanie bohom. Zachránila ho šikovnosť a schopnosť využiť miestne politické pomery.

Vedci nahliadli do obchodne-ekonomického pozadia vojen a diplomacie v ére Aztéckej ríše a jej vzdorného nezávislého suseda Tlaxcaly. Výskumný tím tvorili dvaja americkí a dvaja mexickí archeológovia. Viedol ho John Millhauser z North Carolina State University v Raleigh (USA). Výsledky uverejnili predbežne online v časopise Journal of Archaeological Science.

Geopolitické pomery

Zamerali sa na nezávislú republiku Tlaxcallán respektíve Tlaxcala (u nás sa používal aj prepis Tlascala) v strednom Mexiku. Nachádzala sa asi 120 kilometrov východne od terajšej mexickej metropoly, Mexico City. Tlaxcala je stále jedným z federálnych štátov Mexika.

Vznikla v polovici 14. storočia, udáva sa rok 1348. Vládla v nej rada zaslúžilých občanov, predovšetkým vynikajúcich bojovníkov. Zaujímavé je, že pochádzali jednak zo šľachty, ako inde, jednak z poddanských vrstiev. Počet členov rady kolísal, od 50 po 200.

V desaťročiach pred dobytím Mexika španielskymi conquistadormi Tlaxcalu obkolesilo územie Aztéckeho impéria. To viedlo k mnohým ozbrojeným sporom. Tlaxcala bola fakticky v neprestajnej vojne s Aztékmi. Vzťahy s Aztékmi preto boli mimoriadne napäté.

Foto: TASR/Lane Fargher

Kľúčoví spojenci

Tlaxcalčania napadli aj príchodzích Španielov a takmer ich porazili a pobili. Španielski svedkovia vypovedali o mimoriadne ťažkom boji. Niektorí prominentní členovia tlaxcalskej rady však presvedčili ich vtedajšieho vojenského veliteľa, že bude výhodnejšie, keď sa spoja so Španielmi proti Aztékom, ako keď využijú priaznivý vývoj bitky a zlikvidujú ich.

Krátkodobo sa to osvedčilo. Tlaxcalčania následne prakticky rozhodli o víťazstve Španielov nad Aztékmi. Hernán Cortés a jeho vojaci by bez ich pomoci zahynuli. Tlaxcalčania ďalej pomáhali Španielom podrobiť iné domorodé štáty a etniká v Mexiku i Guatemale. Európska koloniálna správa ich za to zvýhodňovala a ponechala im určitú mieru autonómie.

Dlhodobo to nevyšlo

Celkove ich však stretol osud ostatných domorodcov. Tlaxcala spustla, nielen zásahmi Španielov, ale najmä ničivým pôsobením z Európy prenesených infekčných chorôb, voči ktorým domorodci nemali imunitu. Prispelo aj vysťahovalectvo. V roku 1500 malo hlavné mesto Tlaxcaly, Tlaxcallán, asi 300.000 obyvateľov. O storočie neskôr sotva 1000.

Zavlečené infekcie rozhodli o úspechu kolonizátorov nielen v Mexiku a v Strednej Amerike, ale aj v južnej časti USA a predovšetkým v juhoamerickej ríši Inkov. Chorobám údajne padlo za obeť až 90 percent domorodcov. To je azda prehnané, ale určite išlo o aspoň 50 percent.

Strategická surovina

John Millhauser s kolegami skúmal, odkiaľ Tlaxcalčania získavali obsidián. Známy je aj ako sopečné sklo. Domorodci v Novom svete z neho vyrábali zbrane, rôzne nástroje pre použitie v domácnostiach, v poľnohospodárstve a remeslách, ozdoby a šperky i rituálne predmety. Tlaxcalania tu mali problém: na ich území sa obsidián nevyskytoval.

Foto: John Millhauser

Ukázalo sa, že ho dovážali z nečakaného zdroja, oblasti zvanej El Paredón. V tom čase ju ako zdroj obsidiánu nevyužíval prakticky nikto iný. Nachádzala sa tesne u hraníc Aztéckeho impéria. Prečo Aztékovia, otvorene nepriateľskí voči Tlaxcalčanom, nezakročili?

Azda im to proste nestálo za vynaložené úsilie. „Obsidián bol dostupný aj inde, ako dôležitá, avšak pomerne bežná surovina. Pokus odrezať Tlaxcalčanov od obsidiánu z El Paredónu mohol byť priveľmi nákladný, a aj tak by nesplnil účel,“ vysvetlil John Millhauser.

Zložité vzťahy

„Skutočnosť, že získavali toľko obsidiánu tak blízko Aztéckeho impéria, má núti položiť otázku, aký rozsiahly bol vlastne v tom čase konflikt Tlaxcalčanov s Aztékmi. Tlaxcalčania mali prístup k surovine veľkého vojenského i všeobecne ekonomického významu zo zdroja, ktorý od nich vyžadoval ísť priamo na hranice nepriateľského územia,“ pokračoval Millhauser.

S kolegami ukázal, že obsidiánovo sa obe mocnosti výrazne líšili. Vyše 90 percent aztéckeho obsidiánu pochádzalo zo zdroja zvaného Pachuca, ktorý ležal severnejšie. No Tlaxcalčania odtiaľ mali iba 14 percent svojho obsidiánu. Väčšinu ostatného získavali z El Paredónu.

„Všetko to zvýrazňuje záver o dôležitosti geopolitiky v ekonomike aj týchto dávnych štátov Nového sveta. Politické postoje a politické hranice vplývali na každodenné správanie, až po dodávky základných komodít, ako bol obsidián. Bežná predstava verejnosti o Aztékoch pred príchodom Hernána Cortésa a jeho conquistadorov ako všemocnom impériu preháňa. Táto oblasť bola politicky i kultúrne mimoriadne zložitá. Porovnateľne so Starým svetom," tvrdí Millhauser.

Foto: John Millhauser

Faktory pádu

Napokon, Aztécke impérium vlastne vzniklo v 15. storočí ako spolok mestských štátov Tenochtitlán, Tetzcoco a Tlacopán, nazývaný Trojdohoda. A jeho hlava, Montezuma, s ktorým mal do činenia a ktorého nechal popraviť Hernán Cortés, nebol cisár, ako sa v Európe vnímalo a vníma jeho postavenie. Jeho titul znel „najvyšší hovorca“.

Aztékov zahubili slabé informácie o vonkajšom svete. Dodnes plne platia slová anglického historika, politika a spisovateľa Johna Dalberga-Actona (1834-1902) „Znalosti sú moc!“

Nevedeli, kam Španielov zaradiť, až kým nebolo neskoro. Viackrát ich mohli poraziť. Najprv to odvrátili Tlaxcalčania, neskôr kruté oslabenie zavlečenými infekciami. Nepoznali kone, nepoužívali vozy, ohromili ich strelné zbrane. Rozhodlo ale, že neťažili a nespracovávali železo. Väčšinu zlomových bitiek, tak ako o čosi neskôr u Inkov na juhu, rozhodli – popri nasadení jazdcov – oceľové sečné a bodné zbrane a pevné brnenie votrelcov. (Nie darmo, ako sa píše v Starom zákone, Filištínci zakazovali Izraelitom spracovávať železo.)

Hlavný zdroj: Komuniké North Carolina State University z 25.3. 2015