Ako vysvetľuje autor štúdie Melbourne, seizmológovia zvyčajne čakajú, kým sa vlny dostatočne rozšíria a až potom následne určia rozsah zemetrasenia.
Autor TASR
New York 25. mája (TASR) - Satelitné navigačné systémy môžu ľudí pred ničivými zemetraseniami varovať rýchlejšie, ako klasické seizmometre. Okrem toho tiež môžu znížiť riziko falošných varovaní. Vyplýva to zo štúdie zverejnenej tento mesiac vo vedeckom časopise Bulletin of Seismological Society of America.
V spomínanej štúdii sa tím výskumníkov zameral na pokrok vo vývoji globálneho systému varovania pred zemetrasením, ktorý meria posunutie prijímačov signálu globálneho lokalizačného systému (GPS), keď zemetrasenie deformuje zemskú kôru. Tento systém dokáže vyhodnotiť rozsah zemetrasenia v priebehu niekoľkých sekúnd a vydá výstrahy do dvoch minút od momentu, keď prvýkrát zaznamená pohyby zeme.
Podľa vedúceho autora tejto štúdie Timothyho Melbournea, profesora geológie na univerzite vo Washingtone (CWU), dokáže systém včasného varovania založený na GPS poskytnúť skoršie a presnejšie výstrahy pred zemetrasením ako tradičné seizmometre umiestnené v tektonicky aktívnych oblastiach, ktoré môžu byť v momente, keď prvýkrát zaznamenajú seizmické vlny, zahltené veľkým množstvom dát.
"Problém je v tom, že keď dôjde k veľmi silnému zemetraseniu, sieť seizmických staníc v prvých minútach dokáže len veľmi ťažko rozoznať, čo sa deje," uviedol Melbourne pre vedecký portál Space.com. "To, čo pozorujete hoci aj pri stredne silnom zemetrasení, je veľmi komplikovaná seizmická stopa. Seizmické vlny sa šíria vnútrom Zeme, kde pôsobia na ďalšie štruktúry. Je skutočne komplikované zistiť, čo ich vyvolalo a čo spôsobia v zemskej kôre," dodal.
Ako vysvetľuje Melbourne, seizmológovia zvyčajne čakajú, kým sa vlny dostatočne rozšíria a až potom následne určia rozsah zemetrasenia. Pri hrozbe ničivého zemetrasenia a prípadného vzniku vĺn cunami, ktoré by mohli zabiť tisíce ľudí, však takéto čakanie nie je na mieste. "Presne to sa stalo v Japonsku v roku 2011. Varovné systémy síce ľudí varovali pred vlnou cunami, no keďže predtým ľudia zažili niekoľko takýchto varovaní, nebrali ich vážne," konštatoval Melbourne. Prijímače GPS však vysielajú signál v reálnom čase cez internet do centrálneho systému, ktorý vyhodnotí ich posun v priebehu niekoľkých sekúnd a informuje miestne úrady o rozsahu zemetrasenia.
Melbourne tvrdí, že efektivita systémov varovania založených na GPS, ktoré tiež môžu využívať dáta z ostatných globálnych systémov určovania polohy známych ako GNSS, pri včasnom identifikovaní silných zemetrasení spočíva v porovnaní s klasickými seizmometrami spočíva v ich obmedzenej citlivosti. "Je to ako počúvať orchester a chcieť len zistiť, ako hlasno hrá. Nechcete počuť zvuk huslí či lesných rohov, chcete urobiť iba jedno meranie," povedal.
Ako pripomína portál Space.com, vedci študovali pohyby tektonických dosiek pomocou údajov GPS od roku 1980. Avšak globálny systém včasného varovania založený na údajoch získaných z družíc začal fungovať iba pomerne nedávno, a to vďaka pribúdajúcemu množstvu statických prijímačov GPS, ktoré sa často používajú na zememeračské a stavebné práce. "Rýchlosť, s akou rastie globálna distribúcia prijímačov GPS, je ohromujúca," uviedol Melbourne. V budúcnosti by tento systém podľa neho mohol byť schopný do svojich výpočtov začleniť aj údaje zo smartfónov a mobilných zariadení. Tie sa síce pohybujú, no podľa Melbourna už existujú algoritmy, ktoré sú schopné rozlíšiť, kedy naozaj dochádza k otrasom zeme.
V spomínanej štúdii sa tím výskumníkov zameral na pokrok vo vývoji globálneho systému varovania pred zemetrasením, ktorý meria posunutie prijímačov signálu globálneho lokalizačného systému (GPS), keď zemetrasenie deformuje zemskú kôru. Tento systém dokáže vyhodnotiť rozsah zemetrasenia v priebehu niekoľkých sekúnd a vydá výstrahy do dvoch minút od momentu, keď prvýkrát zaznamená pohyby zeme.
Podľa vedúceho autora tejto štúdie Timothyho Melbournea, profesora geológie na univerzite vo Washingtone (CWU), dokáže systém včasného varovania založený na GPS poskytnúť skoršie a presnejšie výstrahy pred zemetrasením ako tradičné seizmometre umiestnené v tektonicky aktívnych oblastiach, ktoré môžu byť v momente, keď prvýkrát zaznamenajú seizmické vlny, zahltené veľkým množstvom dát.
"Problém je v tom, že keď dôjde k veľmi silnému zemetraseniu, sieť seizmických staníc v prvých minútach dokáže len veľmi ťažko rozoznať, čo sa deje," uviedol Melbourne pre vedecký portál Space.com. "To, čo pozorujete hoci aj pri stredne silnom zemetrasení, je veľmi komplikovaná seizmická stopa. Seizmické vlny sa šíria vnútrom Zeme, kde pôsobia na ďalšie štruktúry. Je skutočne komplikované zistiť, čo ich vyvolalo a čo spôsobia v zemskej kôre," dodal.
Ako vysvetľuje Melbourne, seizmológovia zvyčajne čakajú, kým sa vlny dostatočne rozšíria a až potom následne určia rozsah zemetrasenia. Pri hrozbe ničivého zemetrasenia a prípadného vzniku vĺn cunami, ktoré by mohli zabiť tisíce ľudí, však takéto čakanie nie je na mieste. "Presne to sa stalo v Japonsku v roku 2011. Varovné systémy síce ľudí varovali pred vlnou cunami, no keďže predtým ľudia zažili niekoľko takýchto varovaní, nebrali ich vážne," konštatoval Melbourne. Prijímače GPS však vysielajú signál v reálnom čase cez internet do centrálneho systému, ktorý vyhodnotí ich posun v priebehu niekoľkých sekúnd a informuje miestne úrady o rozsahu zemetrasenia.
Melbourne tvrdí, že efektivita systémov varovania založených na GPS, ktoré tiež môžu využívať dáta z ostatných globálnych systémov určovania polohy známych ako GNSS, pri včasnom identifikovaní silných zemetrasení spočíva v porovnaní s klasickými seizmometrami spočíva v ich obmedzenej citlivosti. "Je to ako počúvať orchester a chcieť len zistiť, ako hlasno hrá. Nechcete počuť zvuk huslí či lesných rohov, chcete urobiť iba jedno meranie," povedal.
Ako pripomína portál Space.com, vedci študovali pohyby tektonických dosiek pomocou údajov GPS od roku 1980. Avšak globálny systém včasného varovania založený na údajoch získaných z družíc začal fungovať iba pomerne nedávno, a to vďaka pribúdajúcemu množstvu statických prijímačov GPS, ktoré sa často používajú na zememeračské a stavebné práce. "Rýchlosť, s akou rastie globálna distribúcia prijímačov GPS, je ohromujúca," uviedol Melbourne. V budúcnosti by tento systém podľa neho mohol byť schopný do svojich výpočtov začleniť aj údaje zo smartfónov a mobilných zariadení. Tie sa síce pohybujú, no podľa Melbourna už existujú algoritmy, ktoré sú schopné rozlíšiť, kedy naozaj dochádza k otrasom zeme.