Čidaoba v sebe spája prvky zápasenia, hudby a tanca. Zápas trvá päť minút a zápasníci oblečení v tradičných bavlnených plášťoch sa snažia svojho súpera poraziť využitím rôznych chmatov.
Autor TASR
Tbilisi 29. novembra (TASR) - Výbor Organizácie OSN pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) vo štvrtok oznámil, že do zoznamu svetového nehmotného dedičstva zaradil gruzínske bojové umenie čidaoba. Informovala o tom agentúra AFP.
Čidaoba v sebe spája prvky zápasenia, hudby a tanca. Zápas trvá päť minút a zápasníci oblečení v tradičných bavlnených plášťoch sa snažia svojho súpera poraziť využitím rôznych chmatov.
Toto bojové umenie má významné postavenie v spoločenskom a kultúrnom živote v Gruzínsku a do obdobia neskorého stredoveku bolo súčasťou výcviku armády. Opisy techník a ideálov rytierstva sa spomínajú aj v starých gruzínskych rukopisoch.
Výbor UNESCO pre ochranu svetového nehmotného dedičstva v súčasnosti zasadá na ostrove Maurícius v Indickom oceáne a do zoznamu nehmotného dedičstva tento týždeň zaradil aj tradičné kórejské zápasenie ssirum a hudobný žáner reggae.
Šiesty zápis v zozname svetového nehmotného dedičstva získalo v stredu aj Slovensko, a to vďaka modrotlači, ktorú Slovenská republika na zápis nominovala v rámci spoločnej kandidatúry s Nemeckom, Rakúskom, Českom a Maďarskom.
Čidaoba v sebe spája prvky zápasenia, hudby a tanca. Zápas trvá päť minút a zápasníci oblečení v tradičných bavlnených plášťoch sa snažia svojho súpera poraziť využitím rôznych chmatov.
Toto bojové umenie má významné postavenie v spoločenskom a kultúrnom živote v Gruzínsku a do obdobia neskorého stredoveku bolo súčasťou výcviku armády. Opisy techník a ideálov rytierstva sa spomínajú aj v starých gruzínskych rukopisoch.
Výbor UNESCO pre ochranu svetového nehmotného dedičstva v súčasnosti zasadá na ostrove Maurícius v Indickom oceáne a do zoznamu nehmotného dedičstva tento týždeň zaradil aj tradičné kórejské zápasenie ssirum a hudobný žáner reggae.
Šiesty zápis v zozname svetového nehmotného dedičstva získalo v stredu aj Slovensko, a to vďaka modrotlači, ktorú Slovenská republika na zápis nominovala v rámci spoločnej kandidatúry s Nemeckom, Rakúskom, Českom a Maďarskom.