Rozsiahlou rekonštrukciou musel prejsť Pražský orloj aj po II. svetovej vojne.
Autor TASR
Praha/Bratislava 27. septembra (TASR)- Staromestský orloj, alebo tiež Pražský orloj je pýchou hlavného mesta Českej republiky. Jednu z najznámejších turistických atrakcií Prahy po niekoľkomesačnej rekonštrukcii spustia do prevádzky v piatok 28. septembra, na svätého Václava, ktorý je českým štátnym sviatkom.
Orloj predstavuje súčasť historického centra Prahy, ktoré je zapísané aj do zoznamu Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Predstavuje rozsiahly súbor ukazovateľov, ciferníkov, ale tiež pohyblivých výtvarných prvkov, ktoré z neho robia jedinečnú technicko-historickú pamiatku.
Pražský orloj je umiestnený na južnej strane veže Staromestskej radnice, ktorej výstavbu povolil panovník Ján Luxemburský staromestským mešťanom v roku 1338, teda pred 680 rokmi. Staré Mesto svoju radnicu postavilo a v roku 1402 sa objavila prvá zmienka aj o hodinách, ktoré na nej boli umiestnené. Samotný orloj sa spomína od roku 1410.
Orloj, alebo podľa staršej terminológie "horológium", je staré označenie pre hodiny. Na prelome stredoveku a novoveku patrili orloje k vrcholným produktom vtedajšej astronómie, matematiky a mechaniky. Astronomický ciferník Pražského orloja je astroláb poháňaný hodinovým strojom. Na ňom sa potom dajú odčítať časové a astronomické údaje. Špeciálny mechanický stroj poháňa nielen ukazovatele, ale aj postavičky na orloji.
Orloj v roku 1410 s najväčšou pravdepodobnosťou postavili Mikuláš z Kadane a astronóm Jan Šindel, o 60 rokov neskôr bola pridaná sochárska výzdoba vrátane stavebných úprav potrebných na umiestnenie sôch. V druhej polovici 16. storočia upravil a zdokonalil orloj Jan Táborský z Klokotskej Hory, ktorý bol jeho správcom až do svojej smrti v roku 1572.
V ďalšom období orloj niekoľko ráz zastal a bola potrebná jeho oprava. Záujem oň postupne klesal a v 18. storočí dokonca uvažoval pražský magistrát o tom, že ho predá do starého železa. O jeho záchranu sa pričinil Antonín Strnad (1746-1799), český meteorológ a učenec, profesor Univerzity Karlovej, ktorý presadil jeho opravu.
V rokoch 1865-66 bola na orloji osadená nová kalendárna doska, ktorú vytvoril slávny maliar Josef Mánes a ktorá obsahovala symboly zverokruhu, motívy dvanástich mesiacov a znak Starého Mesta pražského. Neskôr sa objavili názory, že by takéto cenné dielo nemalo byť vystavené poveternostným vplyvom a tak maliar E. K. Liška zhotovil kópiu, ktorá bola osadená na Silvestra roku 1882, jedenásť rokov po Mánesovej smrti. Traduje sa, že si Liška za kópiu vypýtal väčší honorár, než Mánes za originál.
Rozsiahlou rekonštrukciou musel prejsť Pražský orloj po II. svetovej vojne. Doslova v posledných hodinách vojny, 8. mája 1945, ho poškodil požiar Pražskej radnice, ktorá bola zasiahnutá delostreleckým granátom.
Obnove orloja sa v povojnových rokoch venovali bratia Veseckí. "Tri roky opravovali pokrútené a polámané diely a znovu ho zostavovali. Rovnako tak aj Vojtěch Sucharda vyrezával nových apoštolov," konštatuje stránka orloj.eu. Aj vďaka tomu sa dnes "orloj točí a ukazuje to, čo začal ukazovať pred šesťsto rokmi. S asi troma štvrtinami starých originálnych dielov je stále v prevádzke. Je tak vo svojej kategórii najzachovalejší na svete."
Orloj sa zastavil v roku 2002 počas povodní a v roku 2009 pre poruchu. V roku 2012 z orloja na pražskom Staromestskom námestí sňali a zreštaurovali štyri drevené sochy.
Posledná rekonštrukcia sa začala v januári 2018. Súčasnému správcovi orloja akademickému maliarovi Petrovi Skálovi pri nej pomáhala hodinárska spoločnosť Heinz, ktorá sa starala o orloj už od konca 19. storočia. Novú kópiu pôvodnej Mánesovej kalendárovej dosky vytvoril maliar Stanislav Jirčík.
A tak budú môcť turisti opäť pred každou celou hodinou sledovať zložité mechanické divadlo, ktorého ústredným bodom sú okná s 12 apoštolmi. Na otázku portálu aktualne.cz koľko návštevníkov si príde pozrieť orloj v priebehu roka, odpovedal jeho správca Petr Skála: "Určite to je minimálne desať miliónov. Každú hodinu tam stoja stovky ľudí, päťsto i viac, a stroj funguje celý rok od 9. ráno do 23. v noci. Myslím, že neexistuje turista, ktorý by navštívil Prahu a nechcel vidieť orloj."
Atrakciu uvedú opäť do prevádzky v piatok 28. septembra o 18. hodine.
Orloj predstavuje súčasť historického centra Prahy, ktoré je zapísané aj do zoznamu Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Predstavuje rozsiahly súbor ukazovateľov, ciferníkov, ale tiež pohyblivých výtvarných prvkov, ktoré z neho robia jedinečnú technicko-historickú pamiatku.
Pražský orloj je umiestnený na južnej strane veže Staromestskej radnice, ktorej výstavbu povolil panovník Ján Luxemburský staromestským mešťanom v roku 1338, teda pred 680 rokmi. Staré Mesto svoju radnicu postavilo a v roku 1402 sa objavila prvá zmienka aj o hodinách, ktoré na nej boli umiestnené. Samotný orloj sa spomína od roku 1410.
Orloj, alebo podľa staršej terminológie "horológium", je staré označenie pre hodiny. Na prelome stredoveku a novoveku patrili orloje k vrcholným produktom vtedajšej astronómie, matematiky a mechaniky. Astronomický ciferník Pražského orloja je astroláb poháňaný hodinovým strojom. Na ňom sa potom dajú odčítať časové a astronomické údaje. Špeciálny mechanický stroj poháňa nielen ukazovatele, ale aj postavičky na orloji.
Orloj v roku 1410 s najväčšou pravdepodobnosťou postavili Mikuláš z Kadane a astronóm Jan Šindel, o 60 rokov neskôr bola pridaná sochárska výzdoba vrátane stavebných úprav potrebných na umiestnenie sôch. V druhej polovici 16. storočia upravil a zdokonalil orloj Jan Táborský z Klokotskej Hory, ktorý bol jeho správcom až do svojej smrti v roku 1572.
V ďalšom období orloj niekoľko ráz zastal a bola potrebná jeho oprava. Záujem oň postupne klesal a v 18. storočí dokonca uvažoval pražský magistrát o tom, že ho predá do starého železa. O jeho záchranu sa pričinil Antonín Strnad (1746-1799), český meteorológ a učenec, profesor Univerzity Karlovej, ktorý presadil jeho opravu.
V rokoch 1865-66 bola na orloji osadená nová kalendárna doska, ktorú vytvoril slávny maliar Josef Mánes a ktorá obsahovala symboly zverokruhu, motívy dvanástich mesiacov a znak Starého Mesta pražského. Neskôr sa objavili názory, že by takéto cenné dielo nemalo byť vystavené poveternostným vplyvom a tak maliar E. K. Liška zhotovil kópiu, ktorá bola osadená na Silvestra roku 1882, jedenásť rokov po Mánesovej smrti. Traduje sa, že si Liška za kópiu vypýtal väčší honorár, než Mánes za originál.
Rozsiahlou rekonštrukciou musel prejsť Pražský orloj po II. svetovej vojne. Doslova v posledných hodinách vojny, 8. mája 1945, ho poškodil požiar Pražskej radnice, ktorá bola zasiahnutá delostreleckým granátom.
Obnove orloja sa v povojnových rokoch venovali bratia Veseckí. "Tri roky opravovali pokrútené a polámané diely a znovu ho zostavovali. Rovnako tak aj Vojtěch Sucharda vyrezával nových apoštolov," konštatuje stránka orloj.eu. Aj vďaka tomu sa dnes "orloj točí a ukazuje to, čo začal ukazovať pred šesťsto rokmi. S asi troma štvrtinami starých originálnych dielov je stále v prevádzke. Je tak vo svojej kategórii najzachovalejší na svete."
Orloj sa zastavil v roku 2002 počas povodní a v roku 2009 pre poruchu. V roku 2012 z orloja na pražskom Staromestskom námestí sňali a zreštaurovali štyri drevené sochy.
Posledná rekonštrukcia sa začala v januári 2018. Súčasnému správcovi orloja akademickému maliarovi Petrovi Skálovi pri nej pomáhala hodinárska spoločnosť Heinz, ktorá sa starala o orloj už od konca 19. storočia. Novú kópiu pôvodnej Mánesovej kalendárovej dosky vytvoril maliar Stanislav Jirčík.
A tak budú môcť turisti opäť pred každou celou hodinou sledovať zložité mechanické divadlo, ktorého ústredným bodom sú okná s 12 apoštolmi. Na otázku portálu aktualne.cz koľko návštevníkov si príde pozrieť orloj v priebehu roka, odpovedal jeho správca Petr Skála: "Určite to je minimálne desať miliónov. Každú hodinu tam stoja stovky ľudí, päťsto i viac, a stroj funguje celý rok od 9. ráno do 23. v noci. Myslím, že neexistuje turista, ktorý by navštívil Prahu a nechcel vidieť orloj."
Atrakciu uvedú opäť do prevádzky v piatok 28. septembra o 18. hodine.