Bratislava 8. novembra (TASR) - Potvrdenie existencie cirkumplanetárneho disku okolo exoplanéty PDS 70c a jeho ďalšie pozorovanie môže zohrať významnú úlohu pri dokazovaní teórií o vzniku planét, ktoré doteraz nebolo možné otestovať. Pre TASR to uviedol zástupca riaditeľa Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied Marián Jakubík.

Medzinárodnému tímu vedcov sa podarilo pomocou sústavy rádioteleskopov ALMA po prvý raz potvrdiť existenciu cirkumplanetárného disku okolo exoplanéty, teda planéty obiehajúcej inú hviezdu ako Slnko, informovalo v júli Európske južné observatórium.

Ide o "kruhový prstenec (prstencové nahromadenie) hmoty zloženej z prachu, plynu, planetesimál (malé pevné – kamenné alebo ľadové – telesá s priemerom okolo jedného kilometra) a rôznych fragmentov po zrážkach, rozprestierajúci sa okolo formujúcej sa obrej planéty, resp. okolo veľmi mladej obrej planéty. V cirkumplanetárnom disku sa ďalej môžu sformovať satelity (mesiace) tejto planéty," vysvetľuje nález Jakubík.

Ďalšie pozorovanie tohto javu však môže vedcom pomôcť objasniť nielen proces, ktorým vznikajú mesiace. Podľa Jakubíka sa dá totiž zjednodušene povedať, že tieto procesy sú rovnaké ako tie, pri ktorých v protoplanetárnych diskoch v okolí hviezd vznikajú samotné planéty.

"Cirkumplanetárny disk okolo planéty jednak zásobuje mladú planétu prachom a plynom, ale v rámci neho sa môžu malé častice prachu a plynu zrážať a lepiť sa na seba a tým vytvárať čoraz väčšie telesá. Nakoniec týmto spôsobom narastú tie telesá na takú veľkosť, keď začne prevládať ich vlastná gravitácia a tá vyčistí ich okolie a postupne ich vyformuje do guľového tvaru. Tieto telesá potom nazývame mesiacmi planéty (resp. prirodzenými satelitmi planéty)," priblížil Jakubík proces, ktorý môže viesť k vzniku mesiaca.

Vedcom sa však doteraz nepodarilo nájsť vo vesmíre žiaden exomesiac, teda mesiac obiehajúci okolo planéty mimo našej slnečnej sústavy.

"Súvisí to s tým, že naše metódy detekcie exoplanét uprednostňujú väčšie planéty nachádzajúce sa bližšie k svojim materským hviezdam. Žiaľ, pri týchto planétach je oveľa menej pravdepodobné, že budú vôbec mať na obežnej dráhe okolo seba mesiace, a navyše by museli byť tieto mesiace na stabilných (obežných) dráhach okolo planét," vysvetlil Jakubík s tým, že "ďalším vývojom a zdokonaľovaním citlivosti astronomických prístrojov by sme mali nachádzať stále viac exoplanét, ktoré sú ďalej od svojich materských hviezd, a tým sa zvýši aj pravdepodobnosť objavenia a potvrdenia existencie exomesiacov".

Priame pozorovanie mladých, tvoriacich sa exoplanét PDS 70c a neďalekej PDS 70b je samo o sebe pozoruhodným nálezom, ktorý by bez dnešnej modernej technológie nebol možný, upozorňuje Jakubík.

"Ich detekciu zabezpečili jedny z najvýkonnejších prístrojov určených pre astronomické pozorovania v súčasnosti – ALMA a VLT. ALMA je sústava 66 vysokocitlivých rádioteleskopov s priemerom 12 metrov a sedem metrov postavených v púšti Atacama v Čile. VLT je naopak systém štyroch veľkých moderných optických ďalekohľadov s priemerom 8,2 metra postavených na hore Cerro Paranal tiež v Čile. Bez týchto špičkových zariadení by pre nás tieto exoplanéty zostali nedetegovateľné," vysvetlil astronóm.