Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vynálezca vrtuľníka je spolu s Antonom Marschallom aj prvým konštruktérom prvého automobilu s benzínovým pohonom a akumulátorom na Slovensku.
Autor TASR
Bratislava 13. marca (TASR) - Stavebný a strojný inžinier Ján Bahýľ získal takmer dvadsiatku technických patentov. Vynálezca vrtuľníka, ktorý je spolu s Antonom Marschallom aj prvým konštruktérom prvého automobilu s benzínovým pohonom a akumulátorom na Slovensku, zomrel v Bratislave pred 100 rokmi 13. marca 1916.
Ján Bahýľ sa narodil 25. mája 1856 vo Zvolenskej Slatine. Študoval na Banskej akadémii v Banskej Štiavnici, stal sa z neho technický kreslič. Nastúpil na vojenskú službu najskôr do Lučenca, po roku sa ocitol v Kežmarku. Tu podal niekoľko technických zlepšovacích návrhov, ktorými zaujal nadriadených dôstojníkov. Prevelili ho do štábu, ktorý mal na starosti technické aspekty armády. Na vojenskej akadémii v rakúskej Viedni, kde študoval, sa zameral na vojenské opevnenia, do činnej služby bol vyradený v hodnosti poručíka.
Ako vojenský staviteľ slúžil Ján Bahýľ na Ukrajine v Ľvove, v poľskom Krakove, potom opäť na Ukrajine v Charkove a v Kyjeve a v Petrohrade v Rusku, kde pracoval na projektoch vojenských objektov a opevnení. Realizoval niektoré svoje vynálezy, na ktoré dostal patenty od rakúskeho cisára. Z vlastných úspor financoval vynález parného tanku. S úspechom ho prezentoval ruským vojenským kruhom. Rusi zbraň odkúpili a talentovaný technik získal dostatok finančných prostriedkov na realizáciu ďalších technických nápadov. V rokoch 1892 až 1895 pôsobil vo vtedajšom juhoslovanskom Trebeniku. V roku 1894 zostrojil vznášajúce sa balóny kombinované so vzdušnou turbínou, úspešne ich vyskúšal a dostal na ne patenty.
Jeho hlavným zámerom bola konštrukcia vrtuľníka s dvoma stupňami štvorlistových ružíc s motorovým pohonom na benzín. Dokončil ho v Bratislave. Patentnú listinu č. 3392 na vrtuľník dostal Ján Bahýľ od cisára Františka Jozefa I. 13. augusta 1895. Konštrukčne vylepšený vrtuľník sa v roku 1901 vzniesol viackrát do výšky pol metra. V roku 1903 sa vzniesol do výšky 1,5 m a 5. mája 1905 vynálezca na svojom stroji v Bratislave preletel vzdialenosť 1500 m vo výške 4 metrov. Tento pokus zaprotokolovala aj Medzinárodná vzduchoplavebná organizácia.
Vynálezca a konštruktér Ján Bahýľ zomrel 13. marca 1916 v Bratislave vo veku 59 rokov. Pochovaný je na bratislavskom evanjelickom cintoríne pri Kozej bráne pod náhrobkom, ktorý si sám navrhol.
Úrad priemyselného vlastníctva udeľuje od roku 1999 Cenu Jána Bahýľa s cieľom motivovať a podporiť rozvoj tvorivosti na Slovensku. Cena je určená slovenským pôvodcov a majiteľom mimoriadne hodnotných priemyselnoprávne chránených riešení.
Ján Bahýľ sa narodil 25. mája 1856 vo Zvolenskej Slatine. Študoval na Banskej akadémii v Banskej Štiavnici, stal sa z neho technický kreslič. Nastúpil na vojenskú službu najskôr do Lučenca, po roku sa ocitol v Kežmarku. Tu podal niekoľko technických zlepšovacích návrhov, ktorými zaujal nadriadených dôstojníkov. Prevelili ho do štábu, ktorý mal na starosti technické aspekty armády. Na vojenskej akadémii v rakúskej Viedni, kde študoval, sa zameral na vojenské opevnenia, do činnej služby bol vyradený v hodnosti poručíka.
Ako vojenský staviteľ slúžil Ján Bahýľ na Ukrajine v Ľvove, v poľskom Krakove, potom opäť na Ukrajine v Charkove a v Kyjeve a v Petrohrade v Rusku, kde pracoval na projektoch vojenských objektov a opevnení. Realizoval niektoré svoje vynálezy, na ktoré dostal patenty od rakúskeho cisára. Z vlastných úspor financoval vynález parného tanku. S úspechom ho prezentoval ruským vojenským kruhom. Rusi zbraň odkúpili a talentovaný technik získal dostatok finančných prostriedkov na realizáciu ďalších technických nápadov. V rokoch 1892 až 1895 pôsobil vo vtedajšom juhoslovanskom Trebeniku. V roku 1894 zostrojil vznášajúce sa balóny kombinované so vzdušnou turbínou, úspešne ich vyskúšal a dostal na ne patenty.
Jeho hlavným zámerom bola konštrukcia vrtuľníka s dvoma stupňami štvorlistových ružíc s motorovým pohonom na benzín. Dokončil ho v Bratislave. Patentnú listinu č. 3392 na vrtuľník dostal Ján Bahýľ od cisára Františka Jozefa I. 13. augusta 1895. Konštrukčne vylepšený vrtuľník sa v roku 1901 vzniesol viackrát do výšky pol metra. V roku 1903 sa vzniesol do výšky 1,5 m a 5. mája 1905 vynálezca na svojom stroji v Bratislave preletel vzdialenosť 1500 m vo výške 4 metrov. Tento pokus zaprotokolovala aj Medzinárodná vzduchoplavebná organizácia.
Vynálezca a konštruktér Ján Bahýľ zomrel 13. marca 1916 v Bratislave vo veku 59 rokov. Pochovaný je na bratislavskom evanjelickom cintoríne pri Kozej bráne pod náhrobkom, ktorý si sám navrhol.
Úrad priemyselného vlastníctva udeľuje od roku 1999 Cenu Jána Bahýľa s cieľom motivovať a podporiť rozvoj tvorivosti na Slovensku. Cena je určená slovenským pôvodcov a majiteľom mimoriadne hodnotných priemyselnoprávne chránených riešení.
