Bratislava 8. októbra (TASR) - Evolúcia druhov prináša mnoho noviniek v oblasti ich morfológie. Na príklade embryonálneho vývinu buniek stavovcov vedci detailne opísali, ako sa na konkrétnych morfologických novinkách podpísala evolúcia nových génov. Nedávno o tom vyšla štúdia v časopise Nature autorov tímu vedcov z Coloradskej univerzity v Bouldri, ktorého jedným z hlavných autorov je zoológ a evolučný biológ z Univerzity Komenského (UK) v Bratislave David Jandzík. TASR o tom informovala hovorkyňa UK Lenka Miller.

Vedci sa zamerali na rozlíšenie funkcie takzvanej endotelínovej signalizačnej dráhy medzi dvomi hlavnými evolučnými vetvami stavovcov – čeľustnatcami a bezčeľustnatcami. Medzi čeľustnatce patria spolu so žralokmi, rybami, obojživelníkmi, plazmi, vtákmi a ostatnými cicavcami aj ľudia, kým bezčeľustnatými stavovcami sú kruhoústnice.

"Gény, ktoré kódujú signalizačné proteíny endotelínovej dráhy, sú unikátne pre stavovce, rovnako ako bunky neurálnej lišty, ktorých vývin tieto proteíny regulujú," vysvetlil Jandzík z Prírodovedeckej fakulty UK. Endotelíny regulujú migráciu spomínaných buniek neurálnej lišty a určujú, na aký typ a kde v embryu sa následne vyvinú. "Fundamentálnym zistením článku v Nature je, že jednotlivé proteíny signalizačnej dráhy vznikali v postupných krokoch. Postupne sa potom špecializovali na jednotlivé funkcie a ich evolúcia prebehla nezávisle u hlavných evolučných skupín stavovcov. Ich špecializácia sa odrazila do rôznych tvarov a telesných foriem stavovcov," priblížil vedec.

Práca bola podporená grantom Vedeckej grantovej agentúry Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR a SAV VEGA.