Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V roku 1921 sa spoločne s bratom Jaroslavom Siakeľom podujal urobiť historický krok v slovenskom filmovom umení, ktorého výsledkom bola snímka Jánošík v slovensko-americkej koprodukcii.
Autor TASR
Blatnica/Bratislava 5. februára (TASR) – Filmový technik, priekopník trikového filmu, zakladateľ slovenskej kinematografie a kameraman Daniel Siakeľ zomrel pred 70 rokmi 6. februára 1946 v americkom Chicagu.
V roku 1921 sa spoločne s bratom Jaroslavom Siakeľom podujal urobiť historický krok v slovenskom filmovom umení, ktorého výsledkom bola snímka Jánošík (1921) v slovensko-americkej koprodukcii. Vďaka súrodencom Siakeľovcom sa tak Slovensko zaradilo medzi prvých desať krajín sveta, ktoré vyrobili dlhometrážny nemý hraný film. V roku 1995 ho UNESCO zapísalo do zoznamu Svetového kultúrneho dedičstva.
Daniel Siakeľ sa narodil 25. januára 1886 v slovenskej turčianskej obci Blatnica pri Martine. Po vyučení za strojného zámočníka v Budapešti (dnes Maďarsko) odišiel v roku 1905 do Spojených štátov amerických (USA), kde pracoval vo firme na spracovanie filmov Selig Polyscope Co. Okolo roku 1924 skonštruoval zvukový projekčný aparát a realizoval pokusy s farebným filmovým materiálom. V roku 1912 prišiel do USA aj Danielov mladší brat Jaroslav, ktorý začal pracovať v tej iste firme.
V novembri 1920 založili americkí Slováci v Chicagu firmu Tatra Film Corporation za účelom nakrúcať filmy v starej vlasti. Jedným z hlavných aktérov vzniku spoločnosti bol majiteľ kina Ján Závodný, ale podieľali sa na ňom i obaja bratia Siakeľovci. Plány na nakrútenie prvého filmu zobrazujúceho hrdinské epizódy z Jánošíkovho života sa rozvíjali v Chicagu tesne po vojne. Nakrúcanie na Slovensku sa v exteriéroch v okolí Blatnice vo Veľkej Fatre rozbehlo začiatkom leta 1921. Daniel Siakeľ sa postavil za kameru a Jaroslav Siakeľ sa chopil režírovania. Hlavného predstaviteľa dlhometrážneho nemého filmu Jánošík stvárnil už vtedy známy herec Theodor Pištěk. Mária Fábryová, predstaviteľka Aničky, nielenže nemala skúsenosti s filmovaním, kamera jej dokonca naháňala strach. Odvtedy už nehrala v žiadnom filme.
Jánošík patril medzi najpremietanejšie diela svojej doby a vôbec nezaostával za svetovou produkciou. Náklady na jeho výrobu sa vyšplhali do výšky asi 14.500 amerických dolárov. Premiéra snímky sa konala 25. novembra 1921 v českej Prahe, 1. decembra toho roku v americkom Chicagu a 3. januára 1922 v Žiline na Slovensku. Tento film sa však "stratil" na celých 50 rokov. Značne poškodenú filmovú kópiu Jánošíka z roku 1921 vlastnil neskôr jeho pôvodný producent Ján Závodný, ktorý ju v roku 1970 priviezol na Slovensko a venoval ju Slovenskému filmovému ústavu. Film bol zrekonštruovaný zásluhou filmového historika Ivana Rumanovského a ozvučený ruchmi a terchovskou muzikou v roku 1975.
V roku 1921 sa spoločne s bratom Jaroslavom Siakeľom podujal urobiť historický krok v slovenskom filmovom umení, ktorého výsledkom bola snímka Jánošík (1921) v slovensko-americkej koprodukcii. Vďaka súrodencom Siakeľovcom sa tak Slovensko zaradilo medzi prvých desať krajín sveta, ktoré vyrobili dlhometrážny nemý hraný film. V roku 1995 ho UNESCO zapísalo do zoznamu Svetového kultúrneho dedičstva.
Daniel Siakeľ sa narodil 25. januára 1886 v slovenskej turčianskej obci Blatnica pri Martine. Po vyučení za strojného zámočníka v Budapešti (dnes Maďarsko) odišiel v roku 1905 do Spojených štátov amerických (USA), kde pracoval vo firme na spracovanie filmov Selig Polyscope Co. Okolo roku 1924 skonštruoval zvukový projekčný aparát a realizoval pokusy s farebným filmovým materiálom. V roku 1912 prišiel do USA aj Danielov mladší brat Jaroslav, ktorý začal pracovať v tej iste firme.
V novembri 1920 založili americkí Slováci v Chicagu firmu Tatra Film Corporation za účelom nakrúcať filmy v starej vlasti. Jedným z hlavných aktérov vzniku spoločnosti bol majiteľ kina Ján Závodný, ale podieľali sa na ňom i obaja bratia Siakeľovci. Plány na nakrútenie prvého filmu zobrazujúceho hrdinské epizódy z Jánošíkovho života sa rozvíjali v Chicagu tesne po vojne. Nakrúcanie na Slovensku sa v exteriéroch v okolí Blatnice vo Veľkej Fatre rozbehlo začiatkom leta 1921. Daniel Siakeľ sa postavil za kameru a Jaroslav Siakeľ sa chopil režírovania. Hlavného predstaviteľa dlhometrážneho nemého filmu Jánošík stvárnil už vtedy známy herec Theodor Pištěk. Mária Fábryová, predstaviteľka Aničky, nielenže nemala skúsenosti s filmovaním, kamera jej dokonca naháňala strach. Odvtedy už nehrala v žiadnom filme.
Jánošík patril medzi najpremietanejšie diela svojej doby a vôbec nezaostával za svetovou produkciou. Náklady na jeho výrobu sa vyšplhali do výšky asi 14.500 amerických dolárov. Premiéra snímky sa konala 25. novembra 1921 v českej Prahe, 1. decembra toho roku v americkom Chicagu a 3. januára 1922 v Žiline na Slovensku. Tento film sa však "stratil" na celých 50 rokov. Značne poškodenú filmovú kópiu Jánošíka z roku 1921 vlastnil neskôr jeho pôvodný producent Ján Závodný, ktorý ju v roku 1970 priviezol na Slovensko a venoval ju Slovenskému filmovému ústavu. Film bol zrekonštruovaný zásluhou filmového historika Ivana Rumanovského a ozvučený ruchmi a terchovskou muzikou v roku 1975.
