Tokio 7. februára (TASR) – Klauny očkaté si väčšina ľudí pamätá pre ich tri charakteristické biele pruhy na oranžovom tele. Nová štúdia naznačuje, že klauny využívajú jednoduchú matematiku na identifikáciu ostatných jedincov s rovnakým počtom pruhom, ako majú ony samotné. TASR informuje na základe správy servera Science.org.

Schopnosť počítať sa vo svete zvierat spája so schopnosťou nájsť viac potravy či útočisko vo veľkých skupinách, uvádza kognitívny neurovedec Brian Butterworth z University College v Londýne. Klauny očkaté (Amphiprion ocellaris) však možno našli ďalší spôsob využitia tejto schopnosti – identifikáciu rovnakého druhu.

Klauny možno pôsobia roztomilo, v skutočnosti sú však veľmi agresívne a teritoriálne. Keď sa k sasanke, ktorú obývajú, priblíži iná ryba, zaútočia na ňu a hryzením sa votrelca snažia odohnať preč. Neútočia však iba na iné ryby, ale aj na ľudí.

Nová štúdia publikovaná v odbornom časopise Journal of Experimental Biology naznačuje, že klauny dokážu na ostatných rybách rátať pruhy. Existuje 28 druhov klaunov. Tie majú nula až tri pruhy tiahnuce sa vodorovne od nosa po chvost alebo zvislo od brucha po chrbát. Klauny očkaté dokážu narátať do troch, čo im umožňuje identifikovať jedince rovnakého druhu. Práve tie totiž ohrozujú ich postavenie v skupine.

Potvrdzuje to aj staršia štúdia z roku 2022, ktorú vypracoval tím morskej biologičky Kiny Hajašiovej z Okinawského inštitútu vedy a techniky. Jej výsledky potvrdili, že klauny očkaté sú agresívnejšie k rybám s rovnakým počtom pruhov tiahnucim sa rovnakým smerom ako na ich tele.

Hajašiová sa neskôr pokúšala zistiť, či klauny dokážu pruhy skutočne rátať. Vedci preto do akvárií umiestnili 50 klaunov očkatých. Neskôr k nim v pachovo izolovaných priehľadných nádobách pridali ďalšie klauny rôzneho druhu vrátane ďalších klaunov očkatých. Keď pôvodní obyvatelia akvárií spozorovali votrelcov so zhodným počtom a smerom pruhov, pokúšali sa ich odohnať a zastrašiť.

Hajašiovej tím ďalej v akváriách zo 120 klaunov očkatých vytvoril trojčlenné skupiny, ktoré sa celý týždeň vzájomne spoznávali. Po týždni vedci do skupín priniesli štvrtého "člena" – umelohmotnú napodobeninu ryby. Tá buď nemala žiadne pruhy, alebo mala jeden, dva či tri biele vertikálne pruhy lemované čiernymi čiarami. Vedci umelé ryby do akvárií zavesili na rybárskom vlasci.

Neprítomnosť pruhov výrazne znížila počet útokov, tvrdí Hajašiová. Klauny útočili na napodobeniny bez pruhov desaťnásobne menej ako na návnady s tromi pruhmi.

Dôležitý však bol aj počet pruhov. Napodobeniny s tromi pruhmi boli cieľom dvojnásobne vyššieho počtu útokov ako napodobeniny s jedným pruhom a 1,3-násobne vyššieho počtu útokov ako napodobeniny s dvomi pruhmi. Výsledky teda nasvedčujú tomu, že klauny vedia nielen počítať, ale že túto schopnosť využívajú na ochranu svojich domovov pred inými príslušníkmi rovnakého druhu.

Niektorí výskumníci však matematické schopnosti klaunov spochybňujú a tvrdia, že ryby zrejme dráždilo väčšie množstvo bielej farby. Hajašiová to však považuje za nepravdepodobné, pretože klauny počas predchádzajúcich pokusov na ňu nereagovali agresívne. Schopnosť klaunov počítať by mohol potvrdiť ďalší výskum, ktorý by skúmal ich reakcie na iné tvary.

Morský evolučný biológ Alonso Delgado z Ohio State University však štúdiu považuje za vierohodnú, pretože takáto schopnosť by bola pre klauny pri obrane teritórií veľmi užitočná.