Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Skupiny vedcov dlhodobo viedlo spor o tom, kde je Kolumbus pochovaný a aký je jeho pôvod.
Autor TASR
Madrid 13. októbra (TASR) - Tím španielskych vedcov v sobotu vyhlásil, že jeden najznámejších objaviteľov a moreplavcov v histórii Krištof Kolumbus bol sefardský Žid, ktorý pochádzal z územia západnej Európy. Vedci jeho pôvod odhalili prostredníctvom analýzy vzoriek DNA z pozostatkov Kolumba a jeho syna Hernanda uložených v hrobke španielskom meste Sevilla. Informáciu zverejnili v dokumente odvysielanom na španielskej verejnoprávnej televízii RTVE. TASR píše podľa správy agentúry Reuters a webstránky RTVE.
Skupiny vedcov dlhodobo viedlo spor o tom, kde je Kolumbus pochovaný a aký je jeho pôvod. Mnoho historikov spochybňovalo teóriu, že Kolumbus pochádzal z talianskeho Janova a usudzovali, že mohol byť židovského, gréckeho, portugalského, britského alebo baskického pôvodu.
Na vyriešenie tejto záhady vedci pod vedením forenzného experta Miguela Lorenteho viedli 22 rokov trvajúci výskum, počas ktorého testovali drobné vzorky Kolumbových pozostatkov pochovaných v sevillskej katedrále.
Prvá časť výskumu sa zamerala na to, či je v katedrále naozaj pochovaný Kolumbus. Moreplavec zomrel v roku 1506 v španielskom Valladolide. Prial si však, aby ho pochovali na ostrove Hispaniola, o ktorý sa delia dnešná Dominikánska republika a Haiti. Jeho pozostatky tam boli prenesené v roku 1542. V roku 1795 ich však previezli na Kubu a následne v roku 1898 do Sevilly. Časť vedcov tvrdila, že Kolumbove pozostatky nikdy neopustili územie Hispanioly.
Výskumy DNA však ukázali, že pozostatky v Seville naozaj patria Kolumbovi. Rozhodujúcu úlohu v celom výskume zohrala analýza kostí jeho syna Hernanda, ktoré sú uložené v rovnakej hrobke a zachovali sa v dobre stave.
Druhá časť výskumu sa zamerala na pôvod objaviteľa. Vedci na tento účel opäť skúmali DNA jeho syna Hernanda, keďže Kolumbove pozostatky nie sú zachované dostatočne dobre na vykonanie komplexných testov pôvodu.
"V Hernandovom chromozóme Y aj mitochondriálnom chromozóme X sa nachádzajú znaky kompatibilné so židovským pôvodom," uvádza v dokumente jeden z vedcov.
Podľa vedcov Kolumbov židovský pôvod svedčí o tom, že nemohol pochádzať z územia Janova. Židia totiž boli z janovských území vyhnaní ešte v 12. storočí.
Reuters pripomína, že na území Pyrenejského polostrova žilo v čase Kolumbovho života približne 300.000 sefardských Židov. Tých z územia dnešného Španielska v roku 1492 vyhnali katolícki panovníci Izabela kastílska a Ferdinand aragónsky. Ide o rovnakých panovníkov, ktorí financovali cesty Krištofa Kolumba.
Podľa vedcov Kolumbus svoj židovský pôvod skrýval. "Krištof Kolumbus musel celý život predstierať, že je katolík. Keby tak neurobil skončil by na popravisku," uvádza jeden z vedcov.
Kolumbus je najznámejším moreplavcom a objaviteľom v histórii. Pri hľadaní západnej cesty do Indie v roku 1492 pristál na území karibských ostrov, čím objavil nový kontinent - Ameriku, čím otvoril cestu európskej kolonizácii tohto kontinentu.
Dlhodobo sa verilo, že Kolumbus bol prvým Európanom na území Ameriky. Archeologické výskumy však odhalili, že na jej územie už 500 rokov predtým vstúpili Vikingovia. Ich pozostatky sa našli na kanadskom ostrove Newfoundland.
Skupiny vedcov dlhodobo viedlo spor o tom, kde je Kolumbus pochovaný a aký je jeho pôvod. Mnoho historikov spochybňovalo teóriu, že Kolumbus pochádzal z talianskeho Janova a usudzovali, že mohol byť židovského, gréckeho, portugalského, britského alebo baskického pôvodu.
Na vyriešenie tejto záhady vedci pod vedením forenzného experta Miguela Lorenteho viedli 22 rokov trvajúci výskum, počas ktorého testovali drobné vzorky Kolumbových pozostatkov pochovaných v sevillskej katedrále.
Prvá časť výskumu sa zamerala na to, či je v katedrále naozaj pochovaný Kolumbus. Moreplavec zomrel v roku 1506 v španielskom Valladolide. Prial si však, aby ho pochovali na ostrove Hispaniola, o ktorý sa delia dnešná Dominikánska republika a Haiti. Jeho pozostatky tam boli prenesené v roku 1542. V roku 1795 ich však previezli na Kubu a následne v roku 1898 do Sevilly. Časť vedcov tvrdila, že Kolumbove pozostatky nikdy neopustili územie Hispanioly.
Výskumy DNA však ukázali, že pozostatky v Seville naozaj patria Kolumbovi. Rozhodujúcu úlohu v celom výskume zohrala analýza kostí jeho syna Hernanda, ktoré sú uložené v rovnakej hrobke a zachovali sa v dobre stave.
Druhá časť výskumu sa zamerala na pôvod objaviteľa. Vedci na tento účel opäť skúmali DNA jeho syna Hernanda, keďže Kolumbove pozostatky nie sú zachované dostatočne dobre na vykonanie komplexných testov pôvodu.
"V Hernandovom chromozóme Y aj mitochondriálnom chromozóme X sa nachádzajú znaky kompatibilné so židovským pôvodom," uvádza v dokumente jeden z vedcov.
Podľa vedcov Kolumbov židovský pôvod svedčí o tom, že nemohol pochádzať z územia Janova. Židia totiž boli z janovských území vyhnaní ešte v 12. storočí.
Reuters pripomína, že na území Pyrenejského polostrova žilo v čase Kolumbovho života približne 300.000 sefardských Židov. Tých z územia dnešného Španielska v roku 1492 vyhnali katolícki panovníci Izabela kastílska a Ferdinand aragónsky. Ide o rovnakých panovníkov, ktorí financovali cesty Krištofa Kolumba.
Podľa vedcov Kolumbus svoj židovský pôvod skrýval. "Krištof Kolumbus musel celý život predstierať, že je katolík. Keby tak neurobil skončil by na popravisku," uvádza jeden z vedcov.
Kolumbus je najznámejším moreplavcom a objaviteľom v histórii. Pri hľadaní západnej cesty do Indie v roku 1492 pristál na území karibských ostrov, čím objavil nový kontinent - Ameriku, čím otvoril cestu európskej kolonizácii tohto kontinentu.
Dlhodobo sa verilo, že Kolumbus bol prvým Európanom na území Ameriky. Archeologické výskumy však odhalili, že na jej územie už 500 rokov predtým vstúpili Vikingovia. Ich pozostatky sa našli na kanadskom ostrove Newfoundland.
