Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Nobelova cena za chémiu holandskému vedcovi podľa jeho vlastných slov zmenila život. Nestratil však motiváciu ani vášeň pre vedu a plánuje so svojím výskumom pokračovať.
Autor TASR
Bratislava 12. apríla (TASR) - Slovensko má dobré základné vzdelanie, avšak na to, aby sa posunulo vo vedeckom svete, je nevyhnutné investovať do mladých talentov a posielať ich na študijné výmeny do zahraničia. Pre TASR to povedal holandský chemik Ben Feringa, ktorý v roku 2016 získal Nobelovu cenu za chémiu a v marci mu bol na pôde Slovenskej technickej univerzity v Bratislave udelený titul doctor honoris causa.
Ben Feringa, ktorý pôsobí na univerzite v holandskom Groningene, dostal v roku 2016 Nobelovu cenu za chémiu za dizajn a syntézu molekulových nanostrojov spolu so Jean-Pierrom Sauvagom a J. Fraserom Stoddartom.
"Nanostroje sú tisíckrát tenšie ako hrúbka vlasu. Nedajú sa pozorovať voľným okom ani klasickým mikroskopom," vysvetľuje podstatu svojho výskumu Feringa. Jeho tímu sa pomocou chemických reakcií najprv podarilo vyrobiť molekulárny spínač v nanoveľkosti. Následne zistili, že modifikované atómy dokážu rotovať, preto vytvorili i čosi ako molekulové auto. Rad molekúl tu tvorí podvozok a štyri molekulárne motory zas slúžia ako kolesá.
Takéto miniatúrne stroje sa dajú pozorovať a merať prostredníctvom röntgenu či špeciálnych mikroskopov, ktoré majú objektív v tvare hrotu ihly a dokážu pozorovaný objekt priblížiť tak, že sa dajú vidieť jednotlivé atómy.
Ben Feringa si zaspomínal i na moment, keď sa dozvedel, že je laureátom Nobelovej ceny. "V Štokholme vyhlasujú laureátov o 11.30 h. Mne zavolal tajomník Nobelovho výboru približne hodinu a pol vopred a oznámil mi, že dostanem Nobelovu cenu. Bol som v obrovskom šoku. V laboratóriu som mal práve študentov, tak som ich rýchlo vyhnal za dvere. Tajomník mi začal vysvetľovať všetky detaily, o približne päť minút sa však zasekol a spýtal sa, či som ešte tam. Nedokázal som zo seba totiž vydať ani hláska."
Nobelova cena za chémiu holandskému vedcovi podľa jeho vlastných slov zmenila život. Nestratil však motiváciu ani vášeň pre vedu a plánuje so svojím výskumom pokračovať. "Veda je ako umenie: robíte to preto, lebo vás to baví. Zároveň veľmi rád pracujem so svojím tímom študentov, je pre mňa dobrodružstvo skúmať s nimi rôzne smery a prekonávať výzvy. Napĺňa ma to energiou. Samozrejme, keď sa niečo nepodarí, je to frustrujúce – a takých momentov nie je málo. No chvíľa, keď dospejete k prelomovému objavu, skutočne stojí za to," opisuje Feringa.
Laureát Nobelovej ceny zároveň podotýka, že chémia ako vedecká disciplína v minulosti zvykla mať zlé meno. Dodáva však, že "bez chémie by nebolo elektrických áut, liekov či smartfónov; chémia je preto v modernej dobe dôležitejšia ako kedykoľvek predtým... Učitelia preto musia žiakov učiť nielen siahodlhé chemické reakcie, ale vzbudiť v nich aj lásku k vede".
Podľa Feringu má Slovensko veľmi dobré základné vzdelanie i vedu, ale na pokrok v tomto odvetví musí vláda investovať do mladých vedeckých talentov, posielať ich na zahraničné výmeny a vychovať si tak generáciu, ktorá vytvorí udržateľnú budúcnosť.
Holandský chemik tvrdí, že dôležitá je najmä cezhraničná spolupráca a kombinácia poznatkov z rôznych odvetví. Pripomína, že "veda nemá múry ani hranice, je spoločná pre všetkých".
Ben Feringa, ktorý pôsobí na univerzite v holandskom Groningene, dostal v roku 2016 Nobelovu cenu za chémiu za dizajn a syntézu molekulových nanostrojov spolu so Jean-Pierrom Sauvagom a J. Fraserom Stoddartom.
"Nanostroje sú tisíckrát tenšie ako hrúbka vlasu. Nedajú sa pozorovať voľným okom ani klasickým mikroskopom," vysvetľuje podstatu svojho výskumu Feringa. Jeho tímu sa pomocou chemických reakcií najprv podarilo vyrobiť molekulárny spínač v nanoveľkosti. Následne zistili, že modifikované atómy dokážu rotovať, preto vytvorili i čosi ako molekulové auto. Rad molekúl tu tvorí podvozok a štyri molekulárne motory zas slúžia ako kolesá.
Takéto miniatúrne stroje sa dajú pozorovať a merať prostredníctvom röntgenu či špeciálnych mikroskopov, ktoré majú objektív v tvare hrotu ihly a dokážu pozorovaný objekt priblížiť tak, že sa dajú vidieť jednotlivé atómy.
Ben Feringa si zaspomínal i na moment, keď sa dozvedel, že je laureátom Nobelovej ceny. "V Štokholme vyhlasujú laureátov o 11.30 h. Mne zavolal tajomník Nobelovho výboru približne hodinu a pol vopred a oznámil mi, že dostanem Nobelovu cenu. Bol som v obrovskom šoku. V laboratóriu som mal práve študentov, tak som ich rýchlo vyhnal za dvere. Tajomník mi začal vysvetľovať všetky detaily, o približne päť minút sa však zasekol a spýtal sa, či som ešte tam. Nedokázal som zo seba totiž vydať ani hláska."
Nobelova cena za chémiu holandskému vedcovi podľa jeho vlastných slov zmenila život. Nestratil však motiváciu ani vášeň pre vedu a plánuje so svojím výskumom pokračovať. "Veda je ako umenie: robíte to preto, lebo vás to baví. Zároveň veľmi rád pracujem so svojím tímom študentov, je pre mňa dobrodružstvo skúmať s nimi rôzne smery a prekonávať výzvy. Napĺňa ma to energiou. Samozrejme, keď sa niečo nepodarí, je to frustrujúce – a takých momentov nie je málo. No chvíľa, keď dospejete k prelomovému objavu, skutočne stojí za to," opisuje Feringa.
Laureát Nobelovej ceny zároveň podotýka, že chémia ako vedecká disciplína v minulosti zvykla mať zlé meno. Dodáva však, že "bez chémie by nebolo elektrických áut, liekov či smartfónov; chémia je preto v modernej dobe dôležitejšia ako kedykoľvek predtým... Učitelia preto musia žiakov učiť nielen siahodlhé chemické reakcie, ale vzbudiť v nich aj lásku k vede".
Podľa Feringu má Slovensko veľmi dobré základné vzdelanie i vedu, ale na pokrok v tomto odvetví musí vláda investovať do mladých vedeckých talentov, posielať ich na zahraničné výmeny a vychovať si tak generáciu, ktorá vytvorí udržateľnú budúcnosť.
Holandský chemik tvrdí, že dôležitá je najmä cezhraničná spolupráca a kombinácia poznatkov z rôznych odvetví. Pripomína, že "veda nemá múry ani hranice, je spoločná pre všetkých".
