Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Musilová pôsobí ako riaditeľka stanice HI-SEAS na Havaji.
Autor TASR
Honolulu/Bratislava 12. apríla (TASR) – Japonský miliardár Jusaku Maezava v marci spustil prihlasovací proces pre osem civilistov, s ktorými sa vydá na let okolo Mesiaca plánovaný na rok 2023. Zo zhruba milióna záujemcov z celého sveta do užšieho výberu postúpilo iba pár tisíc. Jednou z nich je aj slovenská astrobiologička Michaela Musilová. Pre TASR uviedla, že jej hlavným cieľom ako členky posádky by bola popularizácia vedy a výskumu.
"Misia programu dearMoon má byť let okolo Mesiaca ďalej, než kedy človek v minulosti letel. Prihlásila som sa, pretože sa mi páčil nápad Maezavu zobrať so sebou ľudí, ktorí sú kreatívni a chcú pomáhať ďalším ľuďom. Je to tak skvelá možnosť, ako sa zapojiť do nového typu vesmírnych misií, ktoré sú vedené cez súkromný sektor a nielen cez vesmírne agentúry, ako to bolo donedávna," povedala.
Maezava (45) sa v roku 2018 prihlásil ako prvý pasažier, ktorý využije súkromný let okolo Mesiaca vesmírnou loďou americkej spoločnosti SpaceX. Podnikateľ kúpil všetky miesta na palube a oznámil svoje plány na výber ôsmich pasažierov. Ľudská posádka sa k Mesiacu vydá prvýkrát od poslednej misie Apollo v roku 1972.
Musilová uviedla, že ak by ju do posádky vybrali, na misiu by sa pokúsila zobrať aspoň jeden vedecký experiment. "Najradšej by som viedla astrobiologický výskum spojený s prežitím rôznych organizmov v extrémnom vesmírnom prostredí," vysvetlila s tým, že jej hlavným cieľom misie by bola popularizácia vedy, výskumu a všetkého spojeného s vesmírom.
"Bolo by to v duchu hlavného cieľa programu dearMoon priniesť kreatívnych ľudí do vesmíru, ktorí zároveň chcú svoje skúsenosti zdieľať s ďalšími a pomôcť im. V rámci takýchto aktivít by som vytvorila rôzne druhy umenia vo vesmíre, písala by som články, nahrala rôzne vzdelávacie a umelecké videá," spresnila. Vo vesmíre by aj rada tancovala a spievala, keďže je to podľa nej niečo, čo "spája mnoho ľudí po celom svete".
Musilovú čaká ešte pohovor, výberový proces by mal skončiť v máji. Dúfa, že okrem vzťahu k umeniu jej pomôže aj to, že viedla skoro 30 rôznych simulovaných vesmírnych misií. Takisto verí, že výhodou by mohla byť aj jej vášeň pre popularizáciu ako písanie článkov pre web Space.com, množstvo prednášok, ktoré robí každý rok, či nedávne vydanie knihy o jej živote Žena z Marsu.
Ako podotkla, v blízkej budúcnosti je zmienená misia zatiaľ jediná možnosť, aby sa mohla dostať do vesmíru. Slovenskí občania sa totiž nemôžu hlásiť do výberu astronautov, ktorý momentálne organizuje Európska vesmírna agentúra (ESA).
"Slovensko by muselo byť aspoň pridruženým členom ESA, aby sme mali takúto možnosť," vysvetlila pre TASR s tým, že Slovensko by sa malo stať pridruženým členom ESA koncom budúceho roka. V budúcnosti tiež zvažuje hlásiť sa do výberu astronautov amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA), ak sa jej podarí získať americké občianstvo.
Musilová pôsobí ako riaditeľka stanice HI-SEAS na Havaji. Momentálne organizuje a vedie simulované misie na Mesiac a Mars v spolupráci s NASA, ESA a ďalšími organizáciami z celého sveta. Najbližšie ju čaká simulovaná "marťanská" misia počas plavby na mori, kde bude veliteľkou. "Ide o náročnejší typ simulovanej misie, keďže nám budú hroziť rôzne nebezpečenstvá a namiesto simulovaných skafandrov budeme mať pri ponoroch potápačskú výstroj," doplnila astrobiologička, ktorá na Slovensku zároveň pôsobí ako hosťujúca profesorka na Fakulte elektrotechniky a informatiky STU.
"Misia programu dearMoon má byť let okolo Mesiaca ďalej, než kedy človek v minulosti letel. Prihlásila som sa, pretože sa mi páčil nápad Maezavu zobrať so sebou ľudí, ktorí sú kreatívni a chcú pomáhať ďalším ľuďom. Je to tak skvelá možnosť, ako sa zapojiť do nového typu vesmírnych misií, ktoré sú vedené cez súkromný sektor a nielen cez vesmírne agentúry, ako to bolo donedávna," povedala.
Maezava (45) sa v roku 2018 prihlásil ako prvý pasažier, ktorý využije súkromný let okolo Mesiaca vesmírnou loďou americkej spoločnosti SpaceX. Podnikateľ kúpil všetky miesta na palube a oznámil svoje plány na výber ôsmich pasažierov. Ľudská posádka sa k Mesiacu vydá prvýkrát od poslednej misie Apollo v roku 1972.
Musilová uviedla, že ak by ju do posádky vybrali, na misiu by sa pokúsila zobrať aspoň jeden vedecký experiment. "Najradšej by som viedla astrobiologický výskum spojený s prežitím rôznych organizmov v extrémnom vesmírnom prostredí," vysvetlila s tým, že jej hlavným cieľom misie by bola popularizácia vedy, výskumu a všetkého spojeného s vesmírom.
"Bolo by to v duchu hlavného cieľa programu dearMoon priniesť kreatívnych ľudí do vesmíru, ktorí zároveň chcú svoje skúsenosti zdieľať s ďalšími a pomôcť im. V rámci takýchto aktivít by som vytvorila rôzne druhy umenia vo vesmíre, písala by som články, nahrala rôzne vzdelávacie a umelecké videá," spresnila. Vo vesmíre by aj rada tancovala a spievala, keďže je to podľa nej niečo, čo "spája mnoho ľudí po celom svete".
Musilovú čaká ešte pohovor, výberový proces by mal skončiť v máji. Dúfa, že okrem vzťahu k umeniu jej pomôže aj to, že viedla skoro 30 rôznych simulovaných vesmírnych misií. Takisto verí, že výhodou by mohla byť aj jej vášeň pre popularizáciu ako písanie článkov pre web Space.com, množstvo prednášok, ktoré robí každý rok, či nedávne vydanie knihy o jej živote Žena z Marsu.
Ako podotkla, v blízkej budúcnosti je zmienená misia zatiaľ jediná možnosť, aby sa mohla dostať do vesmíru. Slovenskí občania sa totiž nemôžu hlásiť do výberu astronautov, ktorý momentálne organizuje Európska vesmírna agentúra (ESA).
"Slovensko by muselo byť aspoň pridruženým členom ESA, aby sme mali takúto možnosť," vysvetlila pre TASR s tým, že Slovensko by sa malo stať pridruženým členom ESA koncom budúceho roka. V budúcnosti tiež zvažuje hlásiť sa do výberu astronautov amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA), ak sa jej podarí získať americké občianstvo.
Musilová pôsobí ako riaditeľka stanice HI-SEAS na Havaji. Momentálne organizuje a vedie simulované misie na Mesiac a Mars v spolupráci s NASA, ESA a ďalšími organizáciami z celého sveta. Najbližšie ju čaká simulovaná "marťanská" misia počas plavby na mori, kde bude veliteľkou. "Ide o náročnejší typ simulovanej misie, keďže nám budú hroziť rôzne nebezpečenstvá a namiesto simulovaných skafandrov budeme mať pri ponoroch potápačskú výstroj," doplnila astrobiologička, ktorá na Slovensku zároveň pôsobí ako hosťujúca profesorka na Fakulte elektrotechniky a informatiky STU.
