Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vedci skúmali bdeloidky, malé sladkovodné živočíchy z radu vírnikov. Zvyčajne dosahujú dĺžku iba 150 až 700 mikrometrov (m), no i tak majú hlavu, ústa, črevá, svaly a nervy ako iné živočíchy.
Autor TASR
Londýn/Washington 22. júla (TASR) – Niektoré malé vodné živočíchy chránia pred infekciami antibiotické gény prebraté od baktérií, uvádza nová štúdia zverejnená 18. júla vo vedeckom žurnále Nature Communications, píše TASR.
Na štúdii sa podieľali vedci z Oxfordskej univerzity, Univerzity v Stirlingu a Morského biologického laboratória (MBL) vo Woods Hole v americkom štáte Massachusetts.
Vedci skúmali bdeloidky, malé sladkovodné živočíchy z radu vírnikov. Zvyčajne dosahujú dĺžku iba 150 až 700 mikrometrov (m), no i tak majú hlavu, ústa, črevá, svaly a nervy ako iné živočíchy.
Bdeloidky po vystavení hubovej infekcii aktivovali stovky génov získaných od baktérií a iných mikróbov. Niektoré z nich produkovali rezistentné prostriedky, napríklad antibiotiká a iné antimikrobiálne látky, uvádza štúdia.
Predchádzajúci výskum zistil, že bdeloidky zbierajú DNA zo svojho okolia už niekoľko miliónov rokov, táto štúdia je však prvá, ktorej sa podarilo zistiť, že ich využívajú na boj proti chorobám. Nie je známe, že by akýkoľvek iný živočích v takej veľkej miere preberal gény od mikróbov.
Vedci predpokladajú, že bdeloidky môžu významne pomôcť pri hľadaní nových druhov liekov na liečbu bakteriálnych a mykotických infekcií u ľudí. Antibiotiká sú veľmi dôležitým prvkom modernej medicíny. Ich účinnosť však klesá, pretože mikróby si proti nim pestujú odolnosť. Vo svojej júnovej správe na to opätovne upozornila aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO).
Farmaceutický priemysel pri vývoji nových antibiotík však často naráža na to, že množstvo potenciálnych antibiotík je pre ľudí toxických alebo vyvoláva vedľajšie účinky, preto možno na liečbu použiť iba niektoré z nich. Látky produkované bdeloidkami preto môžu byť kľúčom k bezpečnejším novým antibiotikám.
Otázkou zostáva, prečo sú bdeloidky jedinými živočíchmi, ktoré si v takej vysokej miere požičiavajú užitočné gény od mikróbov.
Tim Barraclough z Oxfordskej univerzity predpokladá, že dôvodom môže byť neexistencia samčích bdeloidiek. Z vajíčok týchto živočíchov sa liahnu ich presné genetické kópie a vznikajú bez pohlavného styku alebo inej formy oplodnenia. Jedna z teórií predpokladá, že požičiavanie génov z okolia bdeloidkám je tu preto, aby spestrilo ich genóm, ktorý by bol inak príliš náchylný na choroby.
"Ak by bdeloidky nenašli spôsob, ako si zmeniť gény, mohli by vyhynúť. Týmto sa možno vysvetľuje dôvod, prečo si bdeloidky požičali toľko génov, najmä takých, ktoré im umožňujú úspešne bojovať s infekciami," dodáva Barraclough.
"(Skúmané) bdeloidky používali stovky génov, aké sme u iných živočíchov nevideli. Ich antibiotické recepty sú zaujímavé, niektoré gény dokonca môžu mať rastlinný pôvod. Výsledky štúdie rozvíjajú príbeh o príčinách a spôsoboch prechodu génov medzi rôznymi formami života," uviedol Reuben Nowell z Univerzity v Stirlingu.
Na štúdii sa podieľali vedci z Oxfordskej univerzity, Univerzity v Stirlingu a Morského biologického laboratória (MBL) vo Woods Hole v americkom štáte Massachusetts.
Vedci skúmali bdeloidky, malé sladkovodné živočíchy z radu vírnikov. Zvyčajne dosahujú dĺžku iba 150 až 700 mikrometrov (m), no i tak majú hlavu, ústa, črevá, svaly a nervy ako iné živočíchy.
Bdeloidky po vystavení hubovej infekcii aktivovali stovky génov získaných od baktérií a iných mikróbov. Niektoré z nich produkovali rezistentné prostriedky, napríklad antibiotiká a iné antimikrobiálne látky, uvádza štúdia.
Predchádzajúci výskum zistil, že bdeloidky zbierajú DNA zo svojho okolia už niekoľko miliónov rokov, táto štúdia je však prvá, ktorej sa podarilo zistiť, že ich využívajú na boj proti chorobám. Nie je známe, že by akýkoľvek iný živočích v takej veľkej miere preberal gény od mikróbov.
Vedci predpokladajú, že bdeloidky môžu významne pomôcť pri hľadaní nových druhov liekov na liečbu bakteriálnych a mykotických infekcií u ľudí. Antibiotiká sú veľmi dôležitým prvkom modernej medicíny. Ich účinnosť však klesá, pretože mikróby si proti nim pestujú odolnosť. Vo svojej júnovej správe na to opätovne upozornila aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO).
Farmaceutický priemysel pri vývoji nových antibiotík však často naráža na to, že množstvo potenciálnych antibiotík je pre ľudí toxických alebo vyvoláva vedľajšie účinky, preto možno na liečbu použiť iba niektoré z nich. Látky produkované bdeloidkami preto môžu byť kľúčom k bezpečnejším novým antibiotikám.
Otázkou zostáva, prečo sú bdeloidky jedinými živočíchmi, ktoré si v takej vysokej miere požičiavajú užitočné gény od mikróbov.
Tim Barraclough z Oxfordskej univerzity predpokladá, že dôvodom môže byť neexistencia samčích bdeloidiek. Z vajíčok týchto živočíchov sa liahnu ich presné genetické kópie a vznikajú bez pohlavného styku alebo inej formy oplodnenia. Jedna z teórií predpokladá, že požičiavanie génov z okolia bdeloidkám je tu preto, aby spestrilo ich genóm, ktorý by bol inak príliš náchylný na choroby.
"Ak by bdeloidky nenašli spôsob, ako si zmeniť gény, mohli by vyhynúť. Týmto sa možno vysvetľuje dôvod, prečo si bdeloidky požičali toľko génov, najmä takých, ktoré im umožňujú úspešne bojovať s infekciami," dodáva Barraclough.
"(Skúmané) bdeloidky používali stovky génov, aké sme u iných živočíchov nevideli. Ich antibiotické recepty sú zaujímavé, niektoré gény dokonca môžu mať rastlinný pôvod. Výsledky štúdie rozvíjajú príbeh o príčinách a spôsoboch prechodu génov medzi rôznymi formami života," uviedol Reuben Nowell z Univerzity v Stirlingu.
