Bratislava 14. januára (TASR) – Mars, Červená planéta a štvrtá planéta slnečnej sústavy. Odpradávna pútal pozornosť ľudí pozorujúcich nočnú oblohu. Mars sa práve v týchto dňoch nachádza v opozícii, čo prináša veľmi dobré podmienky na jej pozorovanie na nočnej oblohe. TASR prináša textový výber najzaujímavejšieho o tejto planéte.

Mars je po Merkúre druhá najmenšia planéta slnečnej sústavy. Patrí medzi terestrické (Zemi podobné) planéty, hoci je výrazne menší ako domovská planéta ľudstva – podľa amerického Národného ústavu pre letectvo a vesmír (NASA) je jeho priemer 6779 kilometrov, približne 53 percent priemeru Zeme.

Deň na Marse trvá 24,6 hodiny. Slnko obieha vo vzdialenosti 1,5 astronomickej jednotky, čo znamená, že jeho vzdialenosť od Slnka je o polovicu väčšia ako vzdialenosť Zeme a hviezdu obehne za 687 dní. Jeho povrch má červený nádych, pretože ho pokrýva oxid železitý.

Zem v mnohých ohľadoch zdoláva Mars, Červená planéta však svoju modrú sestru predčí minimálne v jednej veci – počte mesiacov. Okolo Marsu obiehajú dva prirodzené mesiace nepravidelného tvaru – Phobos a Deimos. O ich pôvode sa dlhodobo diskutuje a uvádzajú sa možnosti, že mesiace mohli byť v minulosti kométami zachytenými gravitáciou Červenej planéty. Ďalšou možnosťou je, že ide o dve časti pôvodne jedného telesa, ktoré roztrhla gravitácia Marsu. Iná hypotéza predpokladá, že oba mesiace vznikli po veľkom náraze do planéty podobne ako Mesiac. Fobos má však iné zloženie ako Mars, tento spôsob vzniku oboch telies je preto nepravdepodobný.

Množstvo teórií o pôvode marťanských mesiacov je dôkazom živého záujmu o toto vesmírne teleso a siaha hlboko do minulosti. Mars pozorovali a zaznamenali už starovekí Egypťania v druhom tisícročí p.n.l., hoci v tom čase tento nebeský objekt nenazývali Mars, ale Horus horizontu a neskôr Horus Červený. Starovekí Babylončania vytvorili aritmetické tabuľky, ktoré im umožňovali presne predpovedať polohu Marsu v budúcnosti. Pozorovali ho i starovekí Číňania a Gréci. Helénski astronómovia na vysvetlenie jeho pohybu po oblohe vytvorili geocentrický model. Neskôr, v 16. storočí, ho nahradil heliocentrický model poľského astronóma Mikuláša Kopernika.

Prvenstvo v pozorovaní Marsu teleskopom patrí, rovnako ako pri Venuši, florentskému polyhistorovi Galileovi Galileimu – "objavil" ju v roku 1610 a Červenú planétu odvtedy prakticky neustále skúmali astronómovia. V roku 1840 vďaka tomu vznikla prvá hrubá mapa jeho povrchu, ktoré sa odvtedy výrazne a neustále zlepšovali.

Koncom 19. storočia sa astronómovia domnievali, že v atmosfére Marsu objavili stopy vody. Percival Lowell, ktorý sa štúdiu Marsu venoval na prelome 19. a 20. storočia. V troch publikovaných knihách tvrdil, že na povrchu Marsu objavil sieť kanálov na prívod vody z polárnych čiapok do ostatných častí planéty, čím v povedomí vtedajšej verejnosti ešte viac spopularizoval predstavu existencie života na Marse. Aj keď ďalší vedecký výskum existenciu kanálov vyvrátil, ukázalo sa, že na Marse voda kedysi skutočne tiekla.

Geofyzici objavili pod povrchom Marsu oceán, v ktorom by mohol byť život. Voda je však príliš hlboko a v súčasnosti k nej nemožno preniknúť, pretože sa nachádza približne 11,5 až 20 kilometrov pod vonkajšou kôrou červenej planéty. Množstvo objavenej vody by ale údajne stačilo na zaliatie povrchu Marsu oceánom hlbokým približne 1,6 kilometra.

Prítomnosť vody odhalili vedci na základe údajov, ktoré v rokoch 2018 až 2022 zozbierala planetárna sonda InSight amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA). Štúdiu s výsledkami skúmania zverejnili 12. augusta 2024 v odbornom žurnále PNAS. Výsledky štúdie vyvracajú teóriu o tom, že marťanské oceány sa kedysi vyparili do vesmíru, a potvrdzujú teóriu, že voda zamierila opačným smerom – pod povrch planéty.

Misia InSight je iba jedným z množstva dôkazov mimoriadne intenzívneho vedeckého záujmu o túto planétu. Ďalšími dôkazmi sú nielen úspešné a neúspešné sondy skúmajúce povrch Marsu z jeho obežnej dráhy od druhej polovice 20. storočia, ale tiež šesť vozidiel (roverov), ktoré ho úspešne skúmali počas uplynulých takmer 30 rokov. Prvým bol rover Pathfinder, ktorý na Marse pristál v rámci misie Sojourner 4. júla 1997. V súčasnosti sú na povrchu Marsu aktívne dva rovery – Curiosity a Perseverance.

Mars je považovaný za kandidáta na kolonizáciu ľuďmi, čo vysvetľuje jeho intenzívne vedecké skúmanie. Výskumné misie a prípadných kolonistov však môžu ohroziť asteroidy. Tie predstavujú nebezpečenstvo aj pre Zem, tú však chráni hustá atmosféra, v ktorej veľká väčšina z nich zhorí. Portál Space.com uvádza, že atmosféra Marsu je až 100-násobne redšia ako atmosféra Zeme, na povrch Červenej planéty preto môže dopadnúť výrazne väčšie množstvo telies z vesmíru.

Príkladom nebezpečenstva hroziaceho od asteroidov môže byť "vianočný darček" zaznamenaný pristávacím modulom sondy Mars InSight. Sonda 24. decembra 2021 zaznamenala otrasy pôdy (marsotrasenie) s magnitúdou 4,0 spôsobené dopadom meteoritu.

Mars, rovnako ako iné planéty, stimuloval nielen vedecký záujem ľudstva, ale aj jeho fantáziu a vstúpil tak aj do jeho umeleckej tvorby – napríklad spisovateľ Edgar Rice Burroughs preslávený autorstvom kníh o Tarzanovi, na Mars zasadil cyklus svojich románov a poviedok o Johnovi Carterovi, kým autor H. G. Wells v románe Vojna svetov z roku 1898 opísal fiktívnu inváziu Marťanov na Zem. Mars zohral významnú úlohu napríklad aj v sérii videohier Mass Effect od herného štúdia BioWare.

Dátum prípadnej kolonizácie Červenej planéty ľuďmi je zatiaľ vo hviezdach, isté však je, že Mars bude aj naďalej fascinovať odbornú i širokú verejnosť.