Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Výskumníčka sa venuje štúdiu biologických systémov, v ktorých zohráva veľkú úlohu náhodnosť a ich skúmaniu prostredníctvom matematických modelov a numerických simulácií.
Autor TASR
Bratislava 26. marca (TASR) – Matematička Katarína Boďová z Univerzity Komenského (UK) v Bratislave navrhla nový prístup ku skúmaniu správania zvierat. Kolektívy zvierat dokážu plniť zložité úlohy aj napriek tomu, že ich jednotlivci majú veľmi obmedzené schopnosti či znalosti o celej skupine. Otázkou, ako vznikajú tieto komplexné formy správania a ako závisia od správania jednotlivca, sa zaoberá najnovší výskum Boďovej.
Výskumníčka z Katedry matematickej analýzy a numerickej matematiky Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK sa venuje štúdiu biologických systémov, v ktorých zohráva veľkú úlohu náhodnosť, a ich skúmaniu prostredníctvom matematických modelov a numerických simulácií. Takéto problémy sa objavujú v rôznych oblastiach biológie, napríklad v populačnej genetike či pri kolektívnom správaní zvierat.
"Mravce dokážu vystavať zo svojich vlastných tiel mosty, ryby sa vedia brániť pred oveľa väčšími predátormi či ľudia dokážu vytvárať národné kultúrne dedičstvo," opísala Boďová, ako veľké kolektívy plnia komplexné úlohy. Baktérie v prostredí s chemickým signálom, ktorým môže byť napríklad vôňa potravy, vykazujú dva striedajúce sa typy pohybu, a to priamočiary a rotáciu na mieste. "Doposiaľ sa na identifikáciu princípov kolektívneho správania používali prevažne techniky, ktoré ignorovali takúto rôznorodosť typov správania, závislosť pohybu od priestoru či náhodné vplyvy," vysvetlila matematička.
Vo svojej práci predstavila nový matematický prístup ku skúmaniu správania zvierat. Ten vo forme pravdepodobnostných hybridných modelov pripúšťa rôzne typy správania jedincov. Je schopný identifikovať princípy ich správania, interakcie medzi nimi, ako aj vplyv prostredia na toto správanie. Novú metódu plánujú výskumníci ďalej použiť na identifikáciu sociálneho správania v iných komunitách zvierat. Budú napríklad hľadať odpoveď na to, ako sa mravce vyrovnajú s prípadom, keď časť ich populácie bude infikovaná patogénom, a zaujímať ich bude špeciálne altruistické správanie v rámci kolektívu. To pomôže odhaliť rýchlosť šírenia infekcie v takejto populácii.
Výskumníčka sa na UK vrátila zo zahraničia prostredníctvom grantového programu Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR Návrat domov.
Výskumníčka z Katedry matematickej analýzy a numerickej matematiky Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK sa venuje štúdiu biologických systémov, v ktorých zohráva veľkú úlohu náhodnosť, a ich skúmaniu prostredníctvom matematických modelov a numerických simulácií. Takéto problémy sa objavujú v rôznych oblastiach biológie, napríklad v populačnej genetike či pri kolektívnom správaní zvierat.
"Mravce dokážu vystavať zo svojich vlastných tiel mosty, ryby sa vedia brániť pred oveľa väčšími predátormi či ľudia dokážu vytvárať národné kultúrne dedičstvo," opísala Boďová, ako veľké kolektívy plnia komplexné úlohy. Baktérie v prostredí s chemickým signálom, ktorým môže byť napríklad vôňa potravy, vykazujú dva striedajúce sa typy pohybu, a to priamočiary a rotáciu na mieste. "Doposiaľ sa na identifikáciu princípov kolektívneho správania používali prevažne techniky, ktoré ignorovali takúto rôznorodosť typov správania, závislosť pohybu od priestoru či náhodné vplyvy," vysvetlila matematička.
Vo svojej práci predstavila nový matematický prístup ku skúmaniu správania zvierat. Ten vo forme pravdepodobnostných hybridných modelov pripúšťa rôzne typy správania jedincov. Je schopný identifikovať princípy ich správania, interakcie medzi nimi, ako aj vplyv prostredia na toto správanie. Novú metódu plánujú výskumníci ďalej použiť na identifikáciu sociálneho správania v iných komunitách zvierat. Budú napríklad hľadať odpoveď na to, ako sa mravce vyrovnajú s prípadom, keď časť ich populácie bude infikovaná patogénom, a zaujímať ich bude špeciálne altruistické správanie v rámci kolektívu. To pomôže odhaliť rýchlosť šírenia infekcie v takejto populácii.
Výskumníčka sa na UK vrátila zo zahraničia prostredníctvom grantového programu Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR Návrat domov.
