Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Obrovskú vlnu vytvoril kolaps 1,2-kilometrového svahu, ktorý sa zrútil do vody fjordu.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Nuuk/Londýn 18. septembra (TASR) – Megacunami na východe Grónska vytvorená zosuvom pôdy v septembri 2023 deväť dní spôsobovala vibrácie zemskej kôry, uvádza nová štúdia. TASR informuje na základe správ vedeckého žurnálu Science a agentúry Sky News.
Obrovskú vlnu vytvoril kolaps 1,2-kilometrového svahu, ktorý sa zrútil do vody fjordu. Pôvodne ho zadržiaval ľadovec na jeho úpätí, ten však oslabilo topenie spôsobené klimatickou zmenou, uvádzajú autori štúdie.
Zosuv pôdy zdvihol vlnu širokú viac než desať kilometrov s pôvodnou výškou približne 200 metrov. Vlna sa však počas niekoľkých minút ustálila na siedmich metroch, uvádza štúdia zverejnená 12. septembra vo vedeckom žurnále Science. Vypracoval ju medzinárodný tím takmer 70 vedcov z Belgicka, Dánska, Francúzska, Grónska, Holandska, Indonézie, Kostariky, Nemecka, Nového Zélandu, Nórska, Talianska, Spojeného kráľovstva, Španielska, Švédska a USA vedený Kristianom Svennevigom z Dánska.
Voda sa každých 90 sekúnd prelievala z jednej strany fjordu na druhú, čím vytvárala vibrácie šíriace sa zemskou kôrou celej planéty, dodáva štúdia.
"Ide o prvý prípad, kedy bolo prelievanie vody zaznamenané vo forme vibrácií v zemskej kôre putujúcich po celej planéte trvajúcich niekoľko dní," uviedol spoluautor štúdie Dr. Stephen Hicks z University College London (UCL).
"Naša štúdia tejto udalosti ukazuje, aké zložitým spôsobom je prepojená klimatická zmena v atmosfére s destabilizáciou ľadovcov v kryosfére, pohybmi vody v hydrosfére a pevnou kôrou Zeme v litosfére," dodáva Hicks.
Grónska megacunami sa zaradila medzi najvyššie zaznamenané vlny, nešlo však o najvyššiu zaznamenanú vlnu vôbec. Najvyššia megacunami sa objavila v roku 1958 vo fjorde Lituya Bay na území Národného parku a rezervácie Glacier Bay na Aljaške približne 190 kilometrov severozápadne od aljašskej metropoly Juneau. Zosuv pôdy vyvolaný zemetrasením zdvihol vlnu, ktorá svahy na protiľahlom brehu zasiahla do výšky 524 metrov, zničila množstvo stromov a vyžiadala si päť ľudských životov. Menšie megacunami boli vo fjorde zaznamenané aj v rokoch 1854, 1899 a 1936.
Obrovskú vlnu vytvoril kolaps 1,2-kilometrového svahu, ktorý sa zrútil do vody fjordu. Pôvodne ho zadržiaval ľadovec na jeho úpätí, ten však oslabilo topenie spôsobené klimatickou zmenou, uvádzajú autori štúdie.
Zosuv pôdy zdvihol vlnu širokú viac než desať kilometrov s pôvodnou výškou približne 200 metrov. Vlna sa však počas niekoľkých minút ustálila na siedmich metroch, uvádza štúdia zverejnená 12. septembra vo vedeckom žurnále Science. Vypracoval ju medzinárodný tím takmer 70 vedcov z Belgicka, Dánska, Francúzska, Grónska, Holandska, Indonézie, Kostariky, Nemecka, Nového Zélandu, Nórska, Talianska, Spojeného kráľovstva, Španielska, Švédska a USA vedený Kristianom Svennevigom z Dánska.
Voda sa každých 90 sekúnd prelievala z jednej strany fjordu na druhú, čím vytvárala vibrácie šíriace sa zemskou kôrou celej planéty, dodáva štúdia.
"Ide o prvý prípad, kedy bolo prelievanie vody zaznamenané vo forme vibrácií v zemskej kôre putujúcich po celej planéte trvajúcich niekoľko dní," uviedol spoluautor štúdie Dr. Stephen Hicks z University College London (UCL).
"Naša štúdia tejto udalosti ukazuje, aké zložitým spôsobom je prepojená klimatická zmena v atmosfére s destabilizáciou ľadovcov v kryosfére, pohybmi vody v hydrosfére a pevnou kôrou Zeme v litosfére," dodáva Hicks.
Grónska megacunami sa zaradila medzi najvyššie zaznamenané vlny, nešlo však o najvyššiu zaznamenanú vlnu vôbec. Najvyššia megacunami sa objavila v roku 1958 vo fjorde Lituya Bay na území Národného parku a rezervácie Glacier Bay na Aljaške približne 190 kilometrov severozápadne od aljašskej metropoly Juneau. Zosuv pôdy vyvolaný zemetrasením zdvihol vlnu, ktorá svahy na protiľahlom brehu zasiahla do výšky 524 metrov, zničila množstvo stromov a vyžiadala si päť ľudských životov. Menšie megacunami boli vo fjorde zaznamenané aj v rokoch 1854, 1899 a 1936.
