Bratislava 28. januára (TASR) - Modrotlač a horehronský viachlasný spev boli dnes zapísané do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.

"Dnešný deň je premiérový, lebo sa otvoril nový zoznam, a to najlepších spôsobov ochrany nehmotného kultúrneho dedičstva," priblížil pre TASR riaditeľ Centra pre tradičnú ľudovú kultúru pri SĽUK-u Vladimír Kyseľ. Do neho sa ako prvá dostala Škola remesiel Ústredia ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV).

Minister kultúry Marek Maďarič poďakoval ľuďom, ktorí doteraz udržiavajú bohatú škálu zvykov, tradícií, zručností a umenia našich predkov, ale aj tým, ktorí sa im venujú po odbornej stránke. "Nehmotné kultúrne dedičstvo spoluvytvára našu mentalitu, charakter a je výrazom našej tvorivosti a osobitosti. Len od nás záleží, či prežije, či sa udrží alebo či zanikne a tým samých seba o veľa ochudobníme," uviedol na slávnostnom podujatí.



Kyseľ vysvetlil, že hlavným kritériom pre zápis do zoznamu je, že predkladatelia musia doložiť dostatok dôkazov, že príslušný prvok má korene v domácom spoločenstve. Návrhy prechádzajú hodnotením komisie na základe podmienok stanovených UNESCO pre zápis do svetového zoznamu. Dodal, že na Slovensku je mimoriadne veľa prvkov, ktoré by sa ešte mohli dostať do zoznamu. "Tradičná ľudová kultúra, ktorá tvorí základ nehmotného kultúrneho dedičstva, je nesmierne širokospektrálna," konštatoval.

Modrotlač je indigom namodro farbená látka s tlačenými vzormi. Táto technika sa dostala na územie Slovenska z Holandska a Nemecka v 18. storočí. Najskôr sa udomácnila v meštianskom prostredí, v priebehu 19. storočia prenikla aj do ľudového odevu a rozvetvila sa do regionálne i lokálne rozmanitých podôb. Okrem modro-bielej modrotlače sa vyrábala aj so žltým, zeleným, bledomodrým alebo oranžovým dekórom. "V minulosti bola jedným z najpoužívanejších prvkov v ľudovom odeve a v súčasnosti prešla aj do moderných podôb," dodal Kyseľ.

Ľudový horehronský viachlasný spev charakterizujú intenzívne hrdelné prejavy s veľkou nosnosťou do diaľky a dobre počuteľnými viachlasnými súzvukmi.

ÚĽUV v roku 1945 nadviazal na bohatú škálu prejavov ľudovej produkcie, ktoré malo systém ochrany tradičných technológií, postupov, vzorov a ich dokumentáciu zakotvenú v pracovnej náplni. Jeho pracovníci boli v neustálom kontakte s výrobcami, výrobnými strediskami, viedli zveľaďovacie kurzy. Ich pôsobenie oživilo niektorú takmer už zanikajúcu výrobu a pomohlo uchovávať ich pôvodné regionálne či lokálne špecifiká.



Na začiatku 90. rokov prešiel ÚĽUV od doškoľovania výrobcov k organizovaniu záujmových kurzov tradičných remesiel a výrob pre širokú verejnosť. Kurzy ponúka prostredníctvom troch regionálnych pobočiek v Bratislave, Banskej Bystrici a Košiciach.

Reprezentatívny zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska je súpisom významných prvkov a praktík nehmotného kultúrneho dedičstva krajiny. Zápis do národného zoznamu je základnou podmienkou na uchádzanie sa o zápis do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO.

V národnom zozname je v súčasnosti 11 prvkov, z toho sú tri zapísané v UNECSO, ide o fujaru, Terchovskú muziku a v decembri minulého roka sa tam dostali gajdy a gajdošská muzika.